Nevzdelaná spoločnosť?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hoci všetky politické strany vo svojich volebných sľuboch a súčasný vládny kabinet vo svojom programovom vyhlásení deklarujú maximálnu pozornosť vzdelávaniu, zmenilo sa toho málo. A ak, tak skôr k horšiemu. Na vysokú školu sa väčšina uchádzačov nedostane, gymnáziá, najmä vo väčších mestách, sú na tom rovnako, na základných školách učí priveľa nekvalifikovaných učiteľov a do detí sa ešte stále „hustí“ veľa zbytočných informácií. Slovenské školstvo nemá peniaze ani na zodpovedajúce platy učiteľov a skvalitnenie výučby, a už vôbec ich nemá na rozširovanie učebných priestorov. Keby sa uviedol do života jeden zo sľubov nemenovanej politickej strany, aby na vysokých školách študovali všetci, ktorí majú záujem, muselo by sa prednášať na ulici. Keď vládny kabinet skladal „sľub“ občanom tohto štátu, tak zaznelo, že z rozpočtu sa bude prioritne pamätať na prípravu špičkových odborníkov pre budúcu podobu slovenskej ekonomiky a podiel z HDP na vzdelávanie a vedu sa bude zvyšovať, aby sme sa postupne aspoň priblížili k našim susedom. Nestalo sa. Keď sa pozrieme do Rakúska, zistíme, že na desaťtisíc obyvateľov pripadá takmer tristo vysokoškolských študentov. U nás je ich okolo 100. Aj ostatné európske štáty nás v počte študentov násobne prevyšujú. U nich to funguje, u nás nie.

Navyše to, bohužiaľ, ani nevyzerá tak, že by koalícia, ale aj opozícia mali nejaký jednoznačný koncept zmeny neutešeného stavu slovenského školstva. Nový vysokoškolský zákon zatiaľ skôr vyvoláva odmietavé reakcie, než dáva nádej. Riešiť situáciu zavedením školného naráža na prudký odpor. Argumenty sa pohybujú od tých patriacich skôr do kategórie sci-fi až po vecné. Azda iba zavedenie možnosti štátom dotovaných pôžičiek pre študentov by zamrznutý stav tuzemskej vzdelávacej sústavy mohlo pohnúť dopredu. Či sa dajú očakávať nejaké zásadné zmeny, ktoré by umožnili študovať na vysokých, prípadne stredných školách všetkým, ktorí na to majú schopnosti, zatiaľ zostáva vo hviezdach. Hoci programové vyhlásenie vlády, aj programy opozičných i vládnych politických strán, hýria vetami o tom, že vzdelanie je naše „všetko“, čo urobiť so základným, stredným i vysokým školstvom, sa v nich komplexne nedočítame. Je najvyšší čas na korektúry. Kým ešte nedávno platilo, že zabezpečenie pracovných miest záviselo od práce pre správnu spoločnosť, v súčasnosti závisí od špičkových vedomostí.