Nerobme to za každú cenu

Komentuje Zdena Rabayová

Iniciatívu ministerstva hospodárstva vypísať tender na štúdiu výhodnosti doprivatizácie strategických podnikov možno označiť ako múdry krok súčasného vedenia. Na druhej strane však treba dodať: škoda, že neprišla skôr. Nie pred rokom či dvoma, kedy sa odštartoval proces privatizácie strategických podnikov, ale pozitíva a negatíva mali byť kompetentným jasné ešte v čase, keď odklepli predaj tzv. zlatých nosníc slovenskej ekonomiky zahraničným investorom. Keby bola včas ochota počúvať hlasy odborníkov z každého názorového spektra, možno by napríklad privatizácia distribučných energetických spoločností bola nasledovala až po privatizácii spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., alebo súbežne s ňou. Žiaľ, problém sa príliš spolitizoval a ku každému návrhu, ktorý bol odlišný od „oficiálne“ zvoleného postupu, zostávali kompetentní hluchí, alebo ho dokonca ironicky zhadzovali zo stola. Okrem toho, že ministerstvo vyhlásilo tender na spomínanú štúdiu, má záujem spracovať aj samo jednu verziu a približne o tri mesiace predložiť obe alternatívy koaličnej rade. Až na základe výsledku diskusie o nich by sa potom novelizoval tzv. privatizačný zákon, lebo jeho súčasné znenie umožňuje privatizovať maximálne 49 % strategických podnikov.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozbehnutá privatizácia Slovenských elektrární o tri mesiace zrejme nebude vo finále, môžu analýzy významne ovplyvniť aj jej postup. Rovnako môže ovplyvniť aj pripravovaný postup privatizácie teplární, ktoré sa odčlenili pri transformácii od rozvodných podnikov. V súvislosti so vstupom strategického partnera nie je totiž stále veľa otázok vyjasnených. Aj keď zatiaľ väčšiu šancu získava variant, na základe ktorého sa Slovenské elektrárne rozčlenia na dve dcérske spoločnosti (v jednej budú jadrové, v druhej ostatné výrobné zdroje), predsa len avizovanú spoluprácu s nimi už dnes mnohí spochybňujú. A to aj v prípade, že holding zostane v rukách štátu. Rovnako dôležité je veľmi citlivo doriešiť obrovskú úverovú zadlženosť a včas mať jasno aj v tom, akú daň si vyberie vstup zahraničného investora na cenách elektrickej energie. Ak sa v nich majú premietnuť oprávnené aj umŕtvené náklady (údajne až 40 mld. Sk) a primeraný zisk, dá sa predpokladať ich výrazný vzostup. Keďže ďalší rast cien elektriny môže ohroziť existenciu viacerých veľkých priemyselných podnikov, prichádza AZZZ s návrhom prepojiť energetiku SR a ČR, čo môže podľa predstaviteľov AZZZ priniesť zníženie cien elektriny až o 20 %. A k takémuto závažnému argumentu by kompetentní nemali dlho zostávať hluchí.