Nákazlivá neistota investorov

Posledný pracovný deň minulého týždňa sa medzi svetovými analytikmi a odborníkmi niesol v znamení netrpezlivého očakávania vývoja makroekonomických ukazovateľov v Spojených štátoch. Najväčšia svetová ekonomika, ktorá už dlhší čas bojuje s nevýrazným rastom hospodárstva, sa totiž najnovšie musí vyrovnať aj so sklamaním z predlžujúceho sa vojenského ťaženia spojeneckých síl v Iraku. Pôvodný optimizmus z rýchleho dobytia Bagdadu a „zosadenia“ irackej vlády už dávno vyprchal a bol nahradený nákazlivou neistotou, ktorá už zachvátila väčšinu investorov a trhov. Črtajúce sa dlhšie trvanie militantného konfliktu totiž predstavuje veľkú hrozbu nielen pre hospodárstvo Spojených štátov, ale aj globálnu ekonomiku. Jedným z kľúčových faktorov budúceho vývoja v USA je situácia na trhu práce, ktorá vo februári zaznamenala neočakávane výrazné zhoršenie, čo podstatne vyostrilo napätie pred piatkovým zverejnením marcových výsledkov.

Tie však opäť nenaplnili očakávania analytikov, keď v minulom mesiaci zaniklo podstatne viac pracovných miest, než odhadovali pôvodné prognózy. Podľa správy ministerstva práce zaniklo v marci celkovo 108 000 pracovných miest, čo odzrkadľuje začiatok vojny v Iraku a neisté vyhliadky domácich spoločností. Počet zaniknutých pracovných miest v marci pritom niekoľkonásobne prevýšil prognózy ekonómov, očakávajúcich v priemere zníženie o 29 000 miest. Dodatočnú korekciu ukázali aj februárové výsledky, ktoré boli revidované z pôvodných 308 000 na 357 000 zaniknutých pracovných príležitostí. Na stabilnej úrovni 5,8 percenta však zotrvala miera nezamestnanosti, ktorá tak nenaplnila obavy z ďalšieho rastu. Najnovšia správa ministerstva financií o vývoji situácie na trhu práce však obnovila neistotu z tempa rastu ekonomiky Spojených štátov. Ako konštatoval jeden z analytikov, nemožno po dvoch mesiacoch prudkého prepadu pracovných príležitostí za sebou vylúčiť ani možnosť návratu od recesie.

Marcové výsledky okrem iného opäť rozohnili debatu o návrhu prezidenta Spojených štátov Georga W. Busha znížiť dane v celkovom objeme 726 miliárd dolárov. Kým vládni predstavitelia vidia v zhoršujúcej sa situácii dôvod na schválenie Bushovho návrhu, považujú opoziční demokrati negatívny vývoj za dôkaz nefunkčnosti prezidentovho ekonomického balíčka. Ostrou kritikou na prezidentovu adresu nešetrila ani líderka demokratov v Snemovni reprezentantov Nanacy Pelosi, podľa ktorej sa Bushovej administratíve podarilo za dva roky funkčného obdobia stratiť v súkromnom sektore neuveriteľných 2,6 milióna pracovných miest.

Vývoj v uplynulom mesiaci ukázal, že napriek ďalšiemu zhoršeniu nebol taký katastrofický, ako sa obávali niektorí analytici, čo viedlo k rozptýleniu špekulácií o možnom zásahu americkej centrálnej banky FED formou núdzového zníženia kľúčových úrokových sadzieb.

Peter Machala