Dôvod na radosť nie je

Tak a je to tu. To, čo sa netrpezlivo očakávalo od 28. februára 2003, po 37 dňoch prišlo. Basketbalistky MBK SCP Ružomberok prehrali v najvyššej domácej súťaži po úctyhodných 253 zápasoch. Kuvičie hlasy tento fakt avizovali od chvíle, čo sa rôznymi krízami zmietané ružomberské žabky papierovo presťahovali do nového klubu - MBK SCP Ružomberok, vymenila sa kormidelníčka, štatutárny zástupca klubu a odišli takmer všetky kľúčové hráčky. Mnohí tvrdili, že horkosť prehry žabky s celkom, ktorý ostal v Ružomberku, okúsia oveľa skôr. No stalo sa to až v sobotu v Košiciach. Miestna Delta V.O.D.S. zvíťazila nad MBK SCP Ružomberok o 7 bodov a pretrhla vyše 8-ročnú elitnú sériu tímu, ktorý medzitým dva razy dobyl európsky trón. Ťažko robiť z jedného zakopnutia závery. Možno išlo len o menšiu jarnú indispozíciu obhajkýň majstrovského postu. Lenže je dosť možné, že ide o prvú predzvesť avizovaného pádu dobrého basketbalu na Liptove a Slovensku ako takom, lebo ani jeden náš celok neprešiel výraznou kvalitatívnou zmenou, ktorá by bola dôvodom prehry Ruže v Košiciach. Isté je i to, že doteraz nikdy kormidelníčka Ružomberka nekonštatovala kvalitnejšie zloženie lavičky súpera, výkyvy vo výkone pre absenciu klasickej strednej rozohrávačky. Tentoraz to J. Mozgová musela priznať rovnako ako i nezvládnutie zlomových momentov hry. Podobné hodnotenia tímu sme od predchádzajúcej trénerky N. Hejkovej počúvali iba vtedy, keď Ružomberok zakopol v najprestížnejšej eurolige s tímami s vysokým kreditom, a aj to sa stávalo veľmi zriedkavo.

(ger)