Otázniky krátkeho pracovného týždňa

Malý priestor na kompromis medzi zamestnávateľmi a odbormi

Nedávno vyvolalo zavedenie 35-hodinového pracovného týždňa vo Francúzsku významnú debatu tak v odborných, ako aj laických kruhoch. Zástancovia liberalizmu tvrdili, že takéto opatrenie z dlhodobejšieho hľadiska nemôže byť liek na nezamestnanosť a navyše ohrozí šance francúzskych podnikov v podmienkach medzinárodnej konkurencie. Logika síce znie, že aby sa rovnaká práca urobila v kratšom čase, treba viac ľudí. V skutočnosti sa však zvýšia výdavky firiem na zamestnancov (napríklad viac nadčasov), čo sa v konečnom dôsledku premietne do straty konkurencieschopnosti spoločnosti, slabším výsledkom a neraz aj prepúšťania, argumentovali.

Vývoj v prvých rokoch po zavedení 35-hodinového pracovného týždňa bol však satisfakciou pre ľavicovú vládu. Nezamestnanosť totiž nabrala klesajúcu tendenciu a dosah na francúzsku ekonomiku nebol v žiadnom prípade katastrofický. Naopak. Hospodárstvo začalo rýchlejšie expandovať (samozrejme nie len pre skrátenie pracovného týždňa). V poslednom čase sa však ukazujú aj menej pozitívne stránky opatrenia.

Francúzska vláda postupne pripravuje verejnosť vo svojej krajine na spružnenie 35-hodinového týždenného pracovného času. Viacerí ministri postupne prichádzali za ministrom hospodárstva, financií a priemyslu Laurentom Fabiusom s požiadavkou na nevyhnutné „spružnenie“ nariadenia na skrátenie pracovného času v malých a stredných podnikoch, uviedol nedávno francúzsky denník Le Figaro.

Aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu poverený riadením rezortu priemyslu Christian Pierret po stretnutí s Laurentom Fabiusom v uplynulých dňoch pre francúzsku televíznu stanicu France 2 konštatoval, že vláda smeruje k spružneniu dĺžky 35-hodinového týždenného pracovného času formou výnimiek. Základné smerovanie k 35-hodinovému pracovnému času sa však pritom nespochybňuje a celková tendencia je dosiahnuť 35-hodinový týždenný pracovný čas. Pierretovo konštatovanie je ohlasom na požiadavku ministerky práce a sociálnych vecí Elisabeth Guigouovej, ktorá krátko predtým uviedla, že treba „konkrétne pomôcť malým a stredným podnikom, ktoré sa dostávajú do ťažkostí“ pri zavádzaní zákona o 35-hodinovom pracovnom týždni do praxe.

Príčiny tohto javu sú dve. Od jesene francúzska vláda hľadá prostriedky na podporu ekonomického rastu, oslabeného v tomto období nedostačujúcou ponukou. V čase, keď 50 % podnikov má ťažkosti pri nábore pracovníkov, sa ukazuje, že je problematické takým drastickým spôsobom skrátiť pracovný čas, uvádza francúzsky denník Le Figaro. Druhým dôvodom je nevôľa, ba až panika podnikov, zamestnávajúcich 20 až 100 pracovníkov, ktoré sa ešte nepripravili na prechod na rok 2001. Po januári 2001 sa počet nadčasových hodín zvýši z 10 % na 25 %, kým pracovný týždeň sa skráti približne o 50 hodín. Je na vláde, aby prišla s možnými formami „pomoci“ alebo „výnimkami“. Lenže pre vládu je zároveň ťažké zvyšovať počet výnimiek.

Priestor medzi požiadavkami zamestnávateľov a odbormi je úzky. Zväz francúzskych zamestnávateľov požaduje „moratórium“ na zákon o 35-hodinovom pracovnom čase, kým zástupcovia remeselníkov kladú dôraz na zníženie ceny práce, a tým na zvýšenie počtu nadčasových hodín. Zástupcovia remeselníkov sa majú 14. novembra stretnúť s predsedom vlády Lionelom Jospinom. Avšak najväčšie odborové organizácie, napríklad CGT aj CFDT, varovali vládu pred akýmkoľvek pokusom „siahnuť“ na zákon. Medzi týmito viacerými aktérmi má rozhodnúť vláda.

(TASR/by)