AKO PRÍSŤ K PENIAZOM

Stopäťdesiate podujatie Hospodárskeho klubu (NEF) bolo v piatok v Banskej Bystrici. Jeho hosťom bol minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky. Ozrejmil možnosti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu EÚ. Podľa neho v rokoch 2004 až 2006 z nich príde na Slovensko 1,5 mld. EUR, ktoré budú môcť získať v prvom rade zaostávajúce regióny. Podmienkou sú však dobré projekty, ktoré budú riešiť otázku nezamestnanosti a zvyšovania HDP. V tejto oblasti spĺňa požadované kritériá jedine bratislavský región. Vládnym cieľom je, aby sa HDP SR do roku 2006 zvýšil na 55 percent priemeru EÚ. Zmysluplné projekty by mali ich tvorcovia predkladať od januára 2004. Veľký priestor budú mať projekty na zlepšovanie kvality životného prostredia, základnej infraštruktúry, ale aj zo sféry priemyslu, služieb a dopravy. Do operačného plánu priemysel a služby by malo smerovať 133,7 mil. EUR, do ľudských zdrojov 246 mil. EUR, do poľnohospodárstva 252 mil. EUR a do základnej infraštruktúry 280 mil. EUR. Podľa ministra L. Gyurovszkého jedine tie regióny, ktoré budú pripravené, budú môcť viac čerpať zo štrukturálnych fondov.

Na rokovaní Banskobystrického Hospodárskeho klubu (NEF) najviac rezonovala potreba vybudovania rýchlostnej komunikácie, ktorá by spájala mestá na trase Nitra, Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec a Košice. Otázky účastníkov smerovali aj k tomu, či sa do konca apríla podarí zaradiť rýchlostnú komunikáciu do medzinárodnej siete TINA. V jej prospech hovorili najmä primátori Zvolena a Banskej Bystrice. Podľa ministra L. Gyurovszkého by preklasifikovanie komunikácie mohlo byť reálne ešte v tomto roku. Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz zdôraznil známu skutočnosť, že investori prídu len tam, kde je dobrá komunikácia. Doprastav si pripomenul už päťdesiat rokov svojej existencie a s počtom viac ako tritisíc zamestnancov tvorí u nás najväčšiu stavebnú spoločnosť. Jej výkony dosiahli sumu 7,5 mld. Sk a v roku 2000 firma expandovala do Českej republiky. Na Slovensku spoločnosť postavila doteraz už 280 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Banskobystrický primátor Ján Králik predstavil členom klubu riešenie cestnej infraštruktúry v meste. Za výhodnejšiu pokladá výstavbu severného obchvatu Banskej Bystrice, ktorá je lacnejšia ako alternatívne riešenie s využitím nákladnejšieho tunela popod Urpín. Mesto sa už dlhší čas chce stať tretím metropolitným centrom a jediným dôvodom odstúpenia od tejto myšlienky bol zatiaľ nedostatok financií. Zmienil sa aj o existencii dvoch priemyselných zón, ktoré sú vybavené základnou infraštruktúrou a čaká sa len na potenciálnych investorov. Susediace mesto Zvolen patrí k najlepšie hospodáriacim mestám na Slovensku. Ako povedal jeho primátor Vladimír Maňka, v najbližších dňoch predstavia vo Zvolene nový územný plán. Vo svojom vystúpení zaujal tiež podnikateľským zámerom na výstavbu mestskej nemocnice za 600 mil. Sk. Mesto by ňou dokázalo ušetriť ročne 135 mil. Sk a nemocnica by pritom poskytla zdravotnícku starostlivosť dokonca na komfortnej úrovni. Zvolen má vypracovanú aj koncepciu rozvoja energetiky, ktorú priaznivo hodnotia odborníci. Prispela k tomu, že mesto je z hľadiska platieb za odobratú tepelnú energiu jedným z najlacnejších. O možnostiach spolupráce chce primátor v najbližších dňoch hovoriť aj s podnikateľmi. Tí majú záujem na oživení leteckej dopravy z blízkeho Sliača do Prahy a ďalej do sveta. Túto myšlienku podporuje tiež predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Marčok. Rovnako aj potrebu budovania partnerstiev na domácej pôde a medzinárodnej úrovni. Tieto aktivity smerujú napríklad do Maďarska, Anglicka, Francúzska a ďalších krajín. Banskobystrický región vytvára podmienky na výstavbu vedecko-technologických parkov a má záujem na rozvoji kúpeľníctva a cestovného ruchu. Nezamestnanosťou najviac postihnutým regiónom je Rimavská Sobota, kde VÚC vytvoril detašované pracovisko regionálneho rozvoja a zriadeniu podobných pracovísk sú naklonené všetky okresy kraja (výňatok z vystúpenia M. Marčoka uverejníme zajtra).

Eva Berčíková

Peter Farárik