Transformácia či deformácia?

Prednedávnom bol odvolaný z funkcie riaditeľa Národného ústavu TBC a respiračných chorôb v Bratislave prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. (r. 1945). Stalo sa tak po trinástich rokoch. V 1998. roku bol poctený komunitou podnikateľov a verejných činiteľov Zlatým biatecom. Na riaditeľskú pozíciu sa dostal na

základe dvoch výberových konaní, ale pokusov o jeho diskreditáciu bolo niekoľko. Ten posledný, teda nezabezpečenie laboratória mrežami na oknách, je svojím spôsobom unikátny. Následne bol odvolaný aj z funkcie hlavného odborníka MZ SR pre TBC a respiračné choroby. Nateraz je však prednostnom Kliniky funkčnej diagnostiky NÚTaRCH a vedúcim subkatedry Slovenskej zdravotníckej univerzity. V piatok na IX. kongrese Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá združuje šestnásťtisíc lekárov, bol zvolený najprv za

člena jej prezídia, a potom za prezidenta. Je to viac ako zaujímavá situácia, že odvolaný z funkcie riaditeľa národného ústavu a hlavného odborníka v rezorte sa stal na základe výsledkov tajných volieb prezidentom Slovenskej lekárskej spoločnosti. Dnes ponúkame niekoľko viac ako aktuálnych myšlienok prof. MUDr. Petra Krištúfka.

Zdravotníctvo nie je iba o poplatkoch. Pokladať poskytovanie zdravotnej starostlivosti zmení za niečo porovnateľné s pultovým predajom rtg. snímok alebo pečiva, je degradáciou medicínskeho fortieľu. Prvý dialóg medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom bude o peniazoch, nie o jeho zdravotných problémoch? Pre ľudí, ktorí sú zvyknutí uvažovať iba o toku financií a majú v banke slušné kontá, to bude znamenať iba malú zmenu. Ak zdravotnícke poplatky schváli parlament, potom jedna smiešna suma pôjde oficiálnou cestou a druhá tak ako doteraz, v podobe všimného. Nedostatočné financovanie systému pacient - lekár - poisťovne, spolu s „kamarátskym“ prerozdeľovaním jestvujúcich zdrojov, už dávno poznačilo kvalitu, súdržnosť a etiku väčšiny zdravotníckych manažérov a viacerých lekárov. Keby bol dostatok finančných prostriedkov, tak sme kamaráti, ale teraz ťa musím podraziť a ohovoriť a podkladať sa najvyššiemu, aby som ja dostal tvoje investičné prostriedky a vyšší cenový výmer. Čo sa bude diať v prípade absolútnej väčšiny chorých s prázdnou alebo poloprázdnou peňaženkou? Jednou z možností je, že k lekárovi vôbec nepôjdu, lebo na to nebudú mať a tíško sa poberú na druhý svet. Ušetria zdravotnému systému ďalšie náklady, lebo každá analýza náklady/výnos alebo náklady/efektívnosť nám potvrdí, že najlacnejší je pacient, ktorému nepredlžujeme život nákladnými liečebnými zásahmi.

Ako zvyšovať úroveň a kontrolovať kvalitu. Riaditelia nemocníc majú príkaz evidovať a hlásiť na ministerstvo zdravotníctva osoby, ktoré cestujú na zahraničné odborné podujatie, a ktorá firma im podujatie sponzoruje. Táto žiadosť by v minulom režime neprekvapila u pracovníkov a spolupracovníkov ŠtB, ale v čase predpokladaného vstupu do euroatlantických štruktúr smrdí. Kolegom v zahraničí môžu byť lekári dôstojnými partnermi len prostredníctvom kontaktov so zahraničnými profesijnými organizáciami. Zabaviť sa a podiskutovať si na odborných podujatiach v Tatrách je určite lacnejšie a pohodlnejšie, ale bez konfrontácie s vyspelým zahraničím zvyšovať odbornú a organizačnú úroveň nášho zdravotníctva nie je možné. Väčšina veľkých osobností našej medicíny strávila svoje tovarišské obdobie v zahraničí na renomovaných pracoviskách, aby po návrate domov prispela k celosvetovo porovnateľnej úrovni nášho zdravotníctva. Je logické, že na kongresy cestuje podstatne viac odborníkov z univerzít, z fakultných a zo špecializovaných zdravotníckych inštitúcií. Ich úlohou je odovzdávať nadobudnuté vedomosti praktickým a iným lekárom. Dovolenkové výlety prostredníctvom „vďačných“ firiem je predsa možné eliminovať legitímnou žiadosťou o odprednášanie a publikovanie nových poznatkov, ktoré počas pracovnej cesty v zahraničí účastník získal. Ak sa bude hovoriť iba v dimenziách, kto bol na kongrese a s akou firmou, potom zrejme ide o prejav závisti tých, ktorých nikto nikam nepozýva, lebo nie sú považovaní za mienkotvorné osobnosti. Príliš silnú „väzbu“ lekára na akúkoľvek firmu dokáže predsa odhaliť každý chytrejší revízny lekár zdravotnej poisťovne pri kontrole množstva a „jednofarebnosti“ predpisovaných liekov.

Transformácia by nemala viesť k znechuteniu a k demoralizácii, ale k optimistickému pohľadu. V každej lepšej manažérskej príručke sa píše o hlavných zásadách manažmentu zmien. Vedúca osobnosť, ktorá plánuje zmeny, musí o ich prospešnosti presvedčiť najmenej polovicu účastníkov. Keďže zmeny v systéme vedú k narušeniu viacerých fungujúcich a dlhodobo zabehnutých pochodov a väzieb, na manažment zmien je potrebný nárast finančných prostriedkov a až neskôr dôjde k deklarovaným úsporám. Manažér, ktorého filozofiou je ušetrenie finančných prostriedkov hneď na začiatku procesu, pôsobí nedôveryhodne. Systém šetrenia za každú cenu, nech to stojí čokoľvek, vyvoláva znechutenie a pocit nedôvery. Ďalšiu nedôveru zvyšuje aj pribaľovanie osobnej nevraživosti a snaha vyrovnať sa popri reforme aj s tými, ktorí sú nepohodlní.

(Hd, vs)