Prečo Áno Európskej únii (60 - 64)

Zbavíme sa nielen malosti

Od referenda o vstupe SR do EÚ nás delia len týždne. Anketa členov Hospodárskeho klubu (NEF) a ďalších oslovených osobností mapuje plusy a mínusy tejto historickej šance pre SR. Dnes prezentujú svoje názory Elena Kohútiková, viceguvernérka NBS, Jozef Šesták, veľvyslanec, Ján Šimunek, generálny riaditeľ Mliekospol, a. s., Nové Zámky, prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc., rektor TU v Košiciach, Ján Filc, riaditeľ EUROBAL, s. r. o., Bratislava. Anketa je prístupná aj na www.hospodarskyklub, menu: Názory členov.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

E. Kohútiková: Moja práca za posledných desať rokov je vždy v určitom zmysle viazaná aj na aktivity súvisiace so snahou Slovenska o členstvo v medzinárodných zoskupeniach. Preto môže byť môj odhad ovplyvnený skúsenosťami a názormi ľudí, medzi ktorými sa pohybujem. Aj keď vnímam často diskusie na rôznej kvalitatívnej úrovni, môj odhad je optimistický. Verím, že občania SR za uplynulých trinásť rokov mali dostatok možností presvedčiť sa o prevahe pozitív vstupu do EÚ. Referendum vnímam preto ako výsledok dlhodobého snaženia občanov tejto krajiny a nie ako unáhlené, jednorazové rozhodnutie. Domnievam sa, že výsledok referenda bude jednoznačne pozitívny v prospech vstupu SR do EÚ.

J. Šesták: Vstup SR do EÚ má dlhodobú podporu nášho obyvateľstva. Ak sa väčšina občanov dostaví k volebným urnám referenda, potom nemám žiadne pochybnosti, že výsledok bude pozitívny a Slovensko

„zahlasuje“ za vstup do únie. Osobne som presvedčený, že výsledok referenda bude v prospech nášho členstva v EÚ. Bude to historicky prvé úspešné referendum.

J. Šimunek: Odhad výsledkov referenda o vstupe do EÚ v percentách nemám, ale som presvedčený, že referendum bude na Slovensku úspešné ako prvé zo všetkých, ktoré sa doteraz uskutočnili. V prospech vstupu bude hlavne to, že sa mladí ľudia zúčastnia referenda a zároveň povedia svoje „áno“ pre spoločnú Európu. V tomto smere bude dôležité, ako štátna a samosprávna moc využije všetky nástroje na podporu vstupu do EÚ, a ako sa podarí osloviť strednú a staršiu generáciu.

J. Sinay: Nezvyknem robiť odhady. Vzhľadom na doterajšie prieskumy verejnej mienky som presvedčený, že obyvatelia SR podporia vstup do EÚ.

J. Filc: Podľa toho, ako vníma dnešnú svetovú politickú situáciu väčšina ľudí, s ktorými na túto tému diskutujeme, myslím, že by mohlo byť okolo 65 % Slovákov za vstup.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

E. Kohútiková: Som presvedčená, že áno.

J. Šesták: Doterajší vývoj v únii jasne naznačuje, že všetky členské krajiny sú odhodlané ukončiť ratifikáciu zmluvy o pristúpení v takom časovom horizonte, aby sa nové krajiny mohli stať jej členmi 1. mája 2004.

J. Šimunek: Únia bude rozšírená podľa prijatého časového plánu z toho dôvodu, že tak závažné rozhodnutia sa robia plánovito, aby to nemalo nepriaznivý dosah na tie rozhodnutia, ktoré už boli prijaté v rámci vstupu do EÚ. Myslím si, že súčasná situácia vo svete, Irak a vzťah USA a EÚ v tomto časovom horizonte nemôže zabrániť prijatému procesu. Európa v roku 2004 bude jednotná, musíme vychádzať z toho, že pre štáty, ktoré žijú v Európe, iba jednotná Európa môže priniesť ďalší rozvoj ekonomického a výrobného potenciálu.

J. Sinay: Moje informácie hovoria, že to bude v máji 2004. Dúfam, že zo strany Slovenska budú priebežne plnené a aj splnené požiadavky zo strany EÚ na náš vstup a že súčasná zvláštna situácia, ktorá sa vyvinula v kontexte s rôznymi stanoviskami krajín EÚ a kandidátskych krajín k vojne v Iraku, nebude dôvodom na zmenu postupu prijímania.

J. Filc: Neviem, ako hlboko dovnútra európskych štruktúr zasiahnu rôzne postoje jednotlivých krajín k vojne v Iraku, ale myslím si, že k posunu termínu by nemalo dôjsť.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

E. Kohútiková: Myslím si, že rozšírenie únie o ďalšie kandidátske krajiny obohatí Európu nielen kultúrne, ale ju posilní hlavne ekonomicky. Zároveň sa vytvoria nové predpoklady pre zvyšovanie produktivity práce tak v nových, ako aj v súčasných členských krajinách Európskej únie. Tým bude Európa ako rovnocenný partner stáť v zdravej vzájomnej konkurencii oproti USA, čo umožní rast životnej úrovne obyvateľov na oboch stranách Atlantického oceánu.

J. Šesták: Bude to o niečo iná Európa a vzťah Európy a Spojených štátov prejde novou skúškou kvality, ktorá potvrdí skutočnosť, že Európa potrebuje Spojené štáty a tie potrebujú Európu, že ide o dva partnerské kontinenty, ktoré zdieľajú mnoho spoločného a sú na svetovej špičke civilizačného a technologického pokroku. V tomto kontexte sú EÚ a USA dve z troch centier svetovej ekonomiky, ktoré si vzájomne konkurujú, ale paralelne spolupracujú a jednoducho sa navzájom potrebujú. To neznamená, že ich status quo ako aj ich vzťahy nemôžu prechádzať zmenami, ktoré prináša súčasný zložitý svetový vývoj.

J. Šimunek: Vzťah Spojených štátov a Európy aj cez tieto problémy sa postupne vyrovná, hoci EÚ bude musieť takisto agresívne bojovať o odbytové trhy ako USA.

J. Sinay: Vzťahy krajín Európy a USA sa historicky formujú už niekoľko storočí a od založenia Európskeho spoločenstva sa dá hovoriť aj o vzťahoch Európy a USA. Samozrejme, prechádzajú obdobiami, ktoré sú niekedy komplikované. Takúto situáciu prežívame práve teraz v súvislosti s vojenským zásahom v Iraku. Práve táto skutočnosť potvrdzuje moju domnienku, že sa v rámci Európy budú prehodnocovať otázky spoločnej zahraničnej a obrannej politiky. Nie proti Spojeným štátom, ale v záujme jednotného postupu európskych krajín v prípade krízových situácii vo svete.

J. Filc: Myslím si, že trochu rozhádaná a určite bude rozdiel vo vzťahu Anglicka k USA a napríklad Francúzska a Nemecka.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

E. Kohútiková: Pri takom masívnom rozšírení by bolo veľmi dobré, keby do reálneho vstupu k 1. máju 2004 boli zásady vnútornej reformy ukončené.

J. Šesták: Isté je, že EÚ s 15 členmi funguje inak, ako keď bude mať 25 členov. A preto je nevyhnutné uskutočniť vnútornú reformu únie. S jednoznačnosťou sa nedá vyjadriť, či stihne do vstupu nových členov uskutočniť vnútornú reformu, alebo bude tzv. prechodné obdobie. Som však presvedčený, že cieľ všetkých zúčastnených je jednoznačný - hľadať nástroje a mechanizmy na zefektívnenie jej práce a fungovanie pri historicky najväčšom rozšírení únie. Existencia štátnych záujmov jednotlivých členov EÚ a kandidátskych krajín zákonite vplýva na tempo i obsah dohôd o vnútornej reforme únie.

J. Šimunek: EÚ do mája 2004 len veľmi ťažko uskutoční vnútornú reformu. Myslím si, že to bude proces zapadnutia štátov do celku únie a tie ďalšie reformy sa budú prijímať do rokov 2006 až 2007. Tak, ako to avizujú niektoré štáty EÚ.

J. Sinay: Vzhľadom na súčasnú situáciu v rámci krajín EÚ si myslím, že by bolo dobre, aby vnútorná reforma spoločenstva bola predmetom novozvoleného Európskeho parlamentu rozšíreného aj o prizvané krajiny.

J. Filc: Predpokladám, že s ňou v niektorých oblastiach začne.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

E. Kohútiková: Každým rozšírením sa v EÚ niečo muselo zmeniť. Tak tomu bude aj teraz. Nedomnievam sa však, že budú dotknuté základné ciele, pre ktoré sa štáty Európy rozhodli dobrovoľne do tohto spoločenstva vstúpiť.

J. Šesták: Po prijatí vnútornej reformy to bude kvantitatívne nová únia fungujúca na kvalitatívne tých istých princípoch existencie. Mechanizmy prijímania rozhodnutí a ich aplikácie, pomery síl jednotlivých členov či regionálnych skupín budú iné, ale cieľ zostane rovnaký, ísť cestou zjednocovania Európy. Novú kvalitu EÚ však podľa môjho osobného názoru neovplyvní len jej vnútorná reforma, ale aj nová skladba ekonomického a investičného potenciálu v dôsledku vstupu transformujúcich sa ekonomík. Očakávam zmeny v investičných tokoch medzi starou a novou Európou s dosahmi na zamestnanosť v prospech nových členských krajín.

J. Šimunek: Myslím si, že štáty, ktoré budú prijaté do EÚ, obohatia a pozdvihnú úniu v oblasti ľudských zdrojov, výroby a odbytu.

J. Sinay: Nie, nebude to už tá istá EÚ, bude to už spoločenstvo viacerých krajín s bohatšou kultúrnou, ekonomickou i spoločenskou klímou a dúfam, že so spoločnou zahraničnou a obrannou politikou.

J. Filc: Pokiaľ máte na mysli členstvo krajín, tak určite.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

E. Kohútiková: Medzi terajšími členskými krajinami by Slovensko patrilo medzi najmenšie. Trochu iná bude situácia po rozšírení, kde Slovensko má viacero partnerov, ktorí sú tak rozlohou, ako aj počtom obyvateľstva za ním. Tieto skutočnosti však nezmeníme a preto sa treba zamerať na budovanie takej pozície, ktorá pri daných pravidlách, viažucich sa na relatívne stabilné ukazovatele, vytvorí Slovensku pozíciu aktívneho hráča. Nepredpokladám, že to bude možné vo všetkých oblastiach. Je potrebné sa poučiť aj zo skúseností terajších členov, najmenších krajín, kde, kedy a akými prostriedkami dosiahli maximum pri presadzovaní svojich vlastných záujmov. Aj to sa budeme musieť naučiť.

J. Šesták: Pozícia SR, ktorá sa radí k malým krajinám, bude závisieť predovšetkým od nás, od našej schopnosti tvoriť doma reálnu politiku vo vzťahu k nášmu členstvu v únii, od našej politickej vôle a schopnosti našich reprezentantov presadzovať štátne záujmy Slovenska a od ich šikovnosti získať pre naše záujmy podporu iných krajín. Relatívne široký priestor vidím v spolupráci malých krajín pri presadzovaní ich záujmov. Ako príklad môže slúžiť aktivita Belgicka na summite v Nice pri rokovaniach o zmluve („Treaty of Nice“), umožňujúcej rozšírenie EÚ, kde Belgicko odviedlo excelentnú prácu v prospech záujmov malých krajín.

J. Šimunek: Pokiaľ SR a my všetci v nej sa zbavíme malosti, ustráchanosti a doplníme si jazykovú vybavenosť, i keď sme malý štát, môžeme sa plne zapojiť do života v EÚ tak, ako všetky ostatné malé štáty, ktoré sú tam teraz. Keď vychádzam z histórie, Slovensko alebo naše územie vždy bolo v niektorých časových úsekoch stredobodom Európy, čiže je potrebné oprášiť tradície a nadviazať na to dobré.

J. Sinay: Pozícia SR bude závisieť od toho, nakoľko budeme dôveryhodným partnerom Európskej únie a ako nás naši europoslanci budú prezentovať. Politickí predstavitelia Slovenskej republiky musia jasne prezentovať našu pripravenosť byť nielen geografickou súčasťou Európskej únie, ale aj súčasťou spoločných zámerov jej rozvoja pri tvorbe nového, moderného, technologicky rozvinutého spoločenstva európskych krajín.

J. Filc: Slabučká, asi ako nováčika z amatérskej súťaže medzi profesionálmi.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

E. Kohútiková: Okrem plnenia povinností Národnej banky Slovenska v spolupráci s inými inštitúciami SR pri aktivitách patriacich do kompetencie Rady EÚ a Európskej komisie, je pre NBS jednoznačnou prioritou spolupráca v rámci Európskeho systému centrálnych bánk a samotnou Európskou centrálnou bankou. Za posledné obdobie dosiahla táto spolupráca kvalitatívne novú úroveň. V septembri 2002 oznámil prezident Európskej centrálnej banky guvernérovi NBS, že Generálna rada ECB rozhodla o jeho prizvaní na pravidelné zasadnutia Generálnej rady v úlohe pozorovateľa. Zároveň bola NBS Európskou centrálnou bankou požiadaná, aby nominovala svojich zástupcov do dvanástich výborov Európskeho systému centrálnych bánk. Účinnosť tohto zastúpenia nastane podpisom Zmluvy o pristúpení so SR. V súčasnosti sú jednotliví členovia nominovaní v úlohe pozorovateľov. Toto pokladám za dôležité aj z pohľadu integrácie Slovenska do EMÚ, čo bude po vstupe do EÚ najväčšia integračná výzva pre našu krajinu.

J. Šesták: Rezort zahraničných vecí bude i naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v európskych integračných záležitostiach. Po vstupe sa naša krajina bude spolupodieľať na formovaní spoločnej zahraničnej politiky EÚ, ktorá, ako sa ukázalo, nie je jej silnou stránkou. Práca nášho rezortu už počas celého prístupového procesu vytvárala podmienky pre budúcu spoluprácu už ako riadneho a plnoprávneho člena EÚ, takže zásadné zmeny nás neočakávajú. Samozrejme, bude nevyhnutné upraviť vnútornú štruktúru ministerstva ako člena EÚ.

J. Šimunek: Z hľadiska môjho konkrétneho pôsobiska v mliekarenskom priemysle vidím pozitívne, po odstránení niektorých legislatívnych problémov, doplnenie fabrík o niektoré európske normy. Otvoria sa nám trhy a zároveň budeme mať takú ochranu v podnikaní, ako je to bežné v EÚ. Pozitívom bude aj naštartovanie niektorých podporných programov z hľadiska doplnenia technológií, financovania atď.

J. Sinay: Otvorí sa väčší priestor pre spoluprácu medzi univerzitami, začleníme sa medzi vyspelé európske národy, umožní sa skvalitnenie štúdia a následne získavanie skúseností vo viacerých krajinách. Dôjde k vyrovnávaniu životnej úrovne a zvýši sa konkurenčný tlak na všetky inštitúcie, teda aj na našu univerzitu, čo by malo prispieť k jej skvalitneniu. Vytvoria sa podmienky, aby sme sa stali skutočne aktívnymi členmi spoločného európskeho výskumného a vysokoškolského priestoru ako jeden z článkov siete excelentných vedeckých a vzdelávacích inštitúcií.

J. Filc: Je ich viac ako negatív a aj preto s našim vstupom súhlasím.

Najdôležitejšími sú: rešpektovanie obchodných zákonov a noriem, zvýšená vymožiteľnosť práva, vplyv nadnárodnej ekonomiky na tvorbu a úpravy zákonov.

Integračné mínusy?

E. Kohútiková: Z pohľadu integrácie zatiaľ nevnímam negatívne dosahy na prácu alebo postavenie NBS. Naopak, od vzniku NBS v roku 1993 je citeľná pomoc pri budovaní bankového sektora, ako aj centrálnej banky samotnej aj zo strany Európskej únie. To platí pre oblasť legislatívy, odbornej pomoci, ako aj pomoci pre oblasť rozvoja ľudských zdrojov, vrátane vzdelávania pracovníkov bankového sektora.

J. Šesták: Nevidím žiadne mínusy.

J. Šimunek: Najzávažnejšie integračné mínusy pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel sú chýbajúce dosahové štúdie, detailné na jednotlivé odvetvia. Veľmi ťažká je dostupnosť k niektorým predvstupovým fondom, ktoré môžeme čerpať z EÚ, ťažko získavame informačné zdroje o týchto fondoch. Nízka podpora podnikateľských subjektov.

J. Sinay: Je to riziko odchodu najschopnejších ľudí do regiónov krajín Európskej únie s lepšími podmienkami.

J. Filc: Bezbariérový prístup konkurencie s výrazne lepším ekonomickým a skúsenostným potenciálom prakticky k celému slovenskému trhu.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

E. Kohútiková: Za mimoriadne dôležitú výzvu, predovšetkým pre mladú generáciu, považujem neustálu potrebu vzdelávania a hlavne schopnosť spolupracovať, počúvať a poučiť sa. Nie však len na vlastných chybách, ale aj na skúsenostiach ostatných. A to sa musíme učiť všetci.

J. Šesták: Pokiaľ ide o výzvy pre naše obyvateľstvo, tie sú, samozrejme, nemalé. Adaptabilita, pružnosť v prístupoch k novým zmenám z titulu vstupu do únie, schopnosť prijať veľkú sumu nových informácií a noriem, aplikovať ich do každodenného života na jednotlivých pracoviskách, vo firmách či správe štátu v našej krajine. To sú faktory, ktoré predstavujú veľkú výzvu. Za prirodzenú ale tiež neľahkú výzvu pokladám úlohu pre mladých a vekovo strednú generáciu, zvládnuť svetové jazyky, bez čoho by naši občania nemohli využívať výhody členstva napríklad z titulu slobodného pohybu v rámci nášho začlenenia do schengenského systému, kde budú môcť cestovať bez kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi únie, po uplynutí prechodného obdobia v možnosti pracovať na území EÚ, ako aj študovať na univerzitách a pod.

J. Šimunek: Dajú sa vnímať ako vízia pre naše obyvateľstvo. Celý život, aj keď veľmi pomaly sa to deje na Slovensku, kde sa musí zmeniť riadenie z centrálneho prikazovania. Naši sa musia naučiť vyhľadávať nové pracovné príležitosti, nové zdroje, aby sa vedeli zapájať do využívania možností.

J. Sinay: Je to výzva na zvýšenie financovania vedy a vzdelávania pri dodržiavaní princípov efektívneho využitia ich výsledkov za predpokladu dodržiavania disciplíny, poriadku, hospodárnosti, zodpovednosti a, čo považujem za podstatné, dodržiavania právnych noriem.

J. Filc: Neviem, či konkrétne v prípade našej firmy, celkovo však možno ľudí neustále upozorňovať na skutočnosť, že záujem zahraničia hlavne v prvom období bude smerovať na obsadenie našich trhov zahraničnými dodávateľmi. Orientácia spotrebiteľov práve na výrobky slovenských dodávateľov môže v tomto období výrazne ochrániť ich konkurencieschopnosť.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

E. Kohútiková: Určite áno. Aspoň v to verím a dúfam, že sa tak stane. Som si vedomá, že členstvo prinesie aj nové problémy, nové aktivity, ktoré som v mojom profesionálnom živote doteraz nezažila a som pripravená sa s nimi dôstojne popasovať. A v mojom osobnom živote? Želám všetkým ľuďom, ktorí žijú v tejto krajine, aby im členstvo v Európskej únii prinieslo nielen spoločenské, ale aj osobné úspechy, radosť z toho, že majú nových susedov a spoluobčanov, ktorí majú spoločné ciele a podobné záujmy a veľa osobných priateľov, s ktorými budú riešiť nielen problémy, ale užívať aj príjemné stránky života . To želám samozrejme aj mojej rodine a nakoniec aj sebe samej.

J. Šesták: Samotné členstvo SR v EÚ nie.

J. Šimunek: Každý očakáva vstupom do EÚ nielen spoločenské zmeny, ale aj zmeny v osobnom i profesionálnom živote. Tieto zmeny sa samozrejme dotknú i mňa. V podnikateľskom živote sa ustália tie podnikateľské podmienky, ktoré doteraz boli poznačené prechodom vlastníctva od štátneho k privátnemu; príprava vstupu do EÚ, hľadanie ciest čo najlepšej pripravenosti.

J. Sinay: Určite zmení. Dôjde k väčšej mobilite študentov, doktorandov i učiteľov a vedeckých pracovníkov, ako aj k priamej spolupráci medzi vedeckými inštitúciami v rámci Európskej únie, čo sa môže dotýkať aj mňa osobne, najmä po ukončení môjho funkčného obdobia ako rektora Technickej univerzity v Košiciach. J. Filc: Myslím, že zmena tohto rozsahu sa prejaví na zmenách spoločnosti a tým aj životných podmienok každého z nás. Verím, že po náročných prvých rokoch príde k očakávanému priblíženiu slovenskej ekonomiky a tým aj kvality života k vyspelým európskym krajinám.

Peter Kasalovský