Horšie ako SARS

Peter Kasalovský

Do včerajška nebol potvrdený ani jeden prípad SARS (atypický zápal pľúc) v SR. Buďme optimisti a verme, že skôr, ako by sa potvrdil na našom území prvý chorý, tak by sme nielen vedeli, ale ho aj mohli liečiť. Najlepšie by však bolo, keby sa táto zákerná choroba s trojpercentnou úmrtnosťou k nám vôbec nedostala. Jednak naše obyvateľstvo nie je na tom dobre sociálne, tobôž nie finančne, a už vonkoncom nie z hľadiska fyzického, ale najmä psychického zdravia. A potom, naše zdravotníctvo je naďalej v takých problémoch, že prípadné rozšírenie SARS by mohlo byť tou poslednou kvapkou k jeho kolapsu.

Odhliadnuc od nebezpečnosti atypického zápalu pľúc, tak sme ohrození dlhodobo nemenej zákernou chorobou. Jej pôvodcom je podľa všetkého iný zmutovaný vírus. Je zrejmé, že tento neidentifikovaný mutant podporuje v jednotlivcoch sklony najprv k arogancii - životnej brutalite a následne ku kriminálnej, ba až k zločineckej činnosti a k sebazničujúcej dehumanizácii, resp. celkovej asociálnosti. Takej, ktorá retarduje imunitný systém ich partnerov, priamych (aj nemanželských) potomkov, príbuzných a ich sympatizantov. Doteraz však nebol a podľa všetkého ani nie je záujem o jeho izoláciu, a to napriek tomu, že v konečnom dôsledku spôsobil celý rad najrôznejších ľudských tragédií, ale aj neprirodzene prirodzených úmrtí vrátane desiatok-stovák násilných. Infikovaných a de facto chorých je síce nespočetne veľa, ale na ich odhalenie a liečbu nie je dosť politickej vôle a odvahy, ale nebolo by ani dosť financií, ani ľudí.

Neoficiálne odborné zdroje vyjadrujú obavu, že takto dochádza k tichej, relatívne rýchlo postupujúcej, avšak nepriznávanej či skôr až demonštratívne odmietanej celoplošnej devastácii tradičných národných hodnôt a vôbec vzťahov ľudských v súčasnej občianskej spoločnosti. Akékoľvek príznaky aj u nás takmer geometricky sa rozširujúcej choroby sú politikmi označované za niečo také ako „daň“ z vývoja alebo „splátka“ za novú demokraciu a slobodu, ale v nejednom prípade dokonca vnímané ako pozitívum. Z najvážnejších príznakov tejto choroby sú v našej spoločnosti viditeľné tendencie (a neraz objaviteľné aj v prejavoch - rezultátoch oficiálnych štátnych a verejných činiteľov) k intolerancii, a teda diskriminácii ľudí v menšinách a skupinách. Vychádzajú či už z hľadiska ich myslenia, viery, politických sympatií, dokonca veku, ľudských činností a osobitne podľa predmetu podnikania, ale aj súkromného života, životného štýlu a hodnotovej orientácie, komunikácie so štátnou a s osobitne justičnou mocou. V neposlednom rade k týmto prejavom - deformáciám kodifikovaných ľudských práv a slobôd dochádza v dôsledku spoločenskej pozície a majetnosti.

Peter Kasalovský