MÁLO VYUŽITÝ INTELEKT

Stoja nám hospodárske výhody, ktoré získame vstupom do Európskej únie, za to, že stratíme suverenitu? Túto otázku, na ktorú by sme dnes asi mali hľadať odpoveď, si kládli pred 30 rokmi vo vtedajšej kandidátskej krajine EÚ, v Dánsku. Ako však v závere minulého týždňa povedal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Dánskeho kráľovstva v SR Berno Kjeldsen na tretej konferencii Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá sa venovala postaveniu Slovenska v medzinárodnom obchode a podnikaní, obavy sa nenaplnili, naopak: „Naša národná identita sa posilnila,“ zdôraznil a dodal: „V prostredí pracujúcich rezonovali obavy z dominancie kapitálu, ako krajina prevažne protestantská sme sa obávali, že nás pohltia katolíci, zdalo sa byť ohrozené aj postavenie žien. Nič z toho sa nesplnilo a aj keď možno niekedy to v drobnostiach zaškrípe, vo väčšine máme s úniou dobré skúsenosti. Členstvo v nej pomohlo našej ekonomike a sociálnemu rozvoju,“ uzavrel B. Kjeldsen. Cieľom konferencie, ktorú po prvý raz aktívne cez telemost sledovali aj účastníci na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, odkiaľ sa zapájali do diskusie, bolo hľadať odpovede na to, ako čo najlepšie využiť 14 mesiacov zostávajúcich do vstupu SR do EÚ. Z toho, čo sme si vypočuli, vyplynulo, že nielen podnikatelia, ale ani vláda a ministerstvá nevyužívajú intelektuálny potenciál univerzít. Akademici síce ocenili, že minister hospodárstva prevzal záštitu nad konferenciou a naznačil tým záujem o riešenie problémov dosahu globalizácie ekonomiky a transformácie na slovenské podniky, zároveň však

nešetrili kritikou

decíznej sféry za nedostatočnú koncepčnú prípravu nášho vstupu a ako sa vyjadril prof. Peter Baláž, šéf Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty, ktorá bola hlavným organizátorom konferencie, za to, že „Slovensko nemá žiadnu hospodársku stratégiu“. Zdôraznil, že škola dnes pripravuje odborníkov, ktorí budú pôsobiť v Európskej únii, preto je nevyhnutné získavať ucelené poznatky o tom, kam smeruje hospodárska prax a ako ju nielen reflektuje, ale aj usmerňuje decízna sféra. Tej totiž chýbajú informácie o dosahu jej krokov, na základe ktorých by ich mohla následne korigovať. Podľa neho by mala vláda v spolupráci s akademickými kruhmi čím skôr prikročiť k vypracovaniu strategického dokumentu, a to najmä v záujme posilnenia konkurencieschopnosti SR po vstupe do Európskej únie a nemala by sa báť toho, že bude ochraňovať slovenské ekonomické záujmy. Tie národné záujmy si však treba najprv definovať. Aj Ing. László Pomothy, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, priznal, že tak ako ich predchodcovia v doterajších vládach, aj oni sú stále v zajatí riešenia „operatívy“. Ako vyplynulo z diskusie pred novinármi, každých niekoľko rokov sa na MH SR vypracúva

priemyselná stratégia,

avšak „neprekračuje svoje tieň“, teda tento dokument nejde ďalej od konštatovania doterajšieho a súčasného stavu. „Namiesto toho, aby sme si stanovili cieľ, kam sa Slovensko chce dostať a čo pre to musí urobiť, ba aj obetovať,“ dodal P. Baláž a dožadoval sa toho, aby sa pri tvorbe hospodárskej stratégie využil intelektuálny potenciál a kapacity univerzity, aj keď sa pri tom odhalia možno niektoré nepríjemné fakty. Riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Milan Šikula podčiarkol, že vstup do EÚ nás prinúti začať konečne uplatňovať tie sofistikované plánovacie a prognózovacie metódy, ktoré používajú vyspelé krajiny, zatiaľ čo u nás úplne absentujú. „Sme svedkami zrýchľovania sa času, a to zvýrazňuje práve potrebu objektívneho pohľadu do budúcnosti,“ povedal M. Šikula. „Dnes sme svedkami príprav na predreferendovú kampaň, pričom ťažiskom by mala byť zvýšená intenzita faktickej prípravy, aby sme účinne využili čas, ktorý nám zostáva na zmiernenie tých diskrepancií, ktoré máme.“ Aj ekonomický ústav ponúkol svoje kapacity ministerstvu s tým, že aj keď sa problematike venujú, iné je to, keď sa pracuje na spoločenskú objednávku. Intelektuálny

potenciál univerzity

nedostatočne využívajú nielen tí, ktorí rozhodujú, ale aj podnikatelia. Ako odpovedal P. Baláž na otázku Hd, spolupráca s podnikateľskými subjektmi je síce veľmi dobrá, avšak nie je rozsiahla. Jedna časť doslova „vysáva“ tých najlepších študentov a doktorandov. Sú to nové firmy, ktoré tu pôsobia a ktorých manažment sa skladá z absolventov Ekonomickej univerzity a pražskej VŠE. „Zahraničných investorov by sme radi privítali do kooperácie, ale oni si stačia sami. Intelektuálny potenciál školy im skôr zavadzia,“ povedal P. Baláž a konkretizoval: „My si totiž všimneme problémy, ktoré tu vznikajú a oni by boli radšej, keby sme na to zabudli. Napríklad otázku repatriácie kapitálu či daňových systémov.“ Veľmi dobré kontakty má Obchodná fakulta s podnikmi chemického priemyslu a bankovníctva, ale iné podniky ani netušia, čím vysoké školy disponujú. Najčastejšie sa na nich obracajú firmy, v ktorých pôsobia bývalí študenti. Doc. Ferdinand Daňo, dekan Obchodnej fakulty, však priznáva, že podnikateľská verejnosť dostatočne nevie, čo môže od fakulty v oblasti spolupráce získať. „Chceme si preto vypracovať novú komunikačnú stratégiu voči nim, aby si u nás objednávali, čo potrebujú,“ povedal nám. „Zahraničné firmy však doslova

odsávajú mozgy,

našich študentov,“ podotkla prorektorka EU prof. Kajetana Hontyová, „pričom im ponúkajú aj desaťnásobné príjmy ako dáva naša ekonomika. Aj keď ma teší, že naša škola vychováva absolventov, ktorí sa uplatnia na európskom aj americkom trhu, ale ak sa nespamätáme, onedlho môže byť Slovensko intelektuálne vyľudnené.“ Nevyhnutnosť investovania do ľudí podčiarkol vo svojom vystúpení aj prorektor EU doc. Marián Goga. Pripomenul, že Slovensko má veľmi nízky podiel výroby a vývozu v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako je elektronika, kancelárska a výpočtová technika či farmácia. Paradoxne však náš dnešný vývoz stavia na odvetviach s vysokým podielom lacnej manuálnej práce. Že tadiaľ cesta nevedie, to zdôraznili viacerí prednášajúci a diskutéri. Doc. František Varadzin z VŠ banskej v Ostrave upozornil na to, že je veľmi dôležité, ba nevyhnutné zapojiť sa do produkčných reťazcov. Na príklade automobilového priemyslu, ktorý vyvezie takmer všetku svoju produkciu, avšak na jej výrobu dovezie viac ako 60 % súčiastok, ukázal, že z hľadiska obchodnej bilancie krajiny to výhodné nie je. De facto sa totiž vyvezie iba 40 %. Ako vyplynulo z reakcií, na Slovensku je tento pomer v niektorých prípadoch ešte horší - na 1 Sk vývozu pripadá 0,90 Sk dovozu. Pre firmy je to výhodné, tie sem prichádzajú za ziskom, za výhodnými podmienkami. Ale je to vláda, ktorú musí zaujímať, s ktorými krajinami sa naša záporná obchodná bilancia zväčšuje a musí prijať adekvátne opatrenia. Na to potrebuje stratégiu.

Zuzana Krútka