Zbytočná diskriminácia

Postkomunistické krajiny sú nečakane macošské k družstevníctvu

V posledných týždňoch sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o našom vstupe do Európskej únie. Pred referendom sa pripravuje mediálna kampaň, Slovensko navštevuje čoraz viac odborníkov z Bruselu a naši, najmä ministerskí úradníci, sa čoraz viac potia, aby dokázali vyhovieť bruselským požiadavkám. Výnimkou nie je ani slovenské družstevné hnutie. Veľmi systémovo a kvalifikovane sa pripravuje na pôsobenie v nových podmienkach, pretože podmienky sa zmenia aj pre nich. Pomocnú ruku podalo našim i družstevníkom z ďalších kandidátskych krajín aj Medzinárodné družstevné hnutie, ktoré v uplynulých dňoch usporiadalo v Ženeve rokovanie o problematike vstupu kandidátskych krajín do EÚ. Za slovenských družstevníkov sa na seminári zúčastnil aj predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD) Ing. Marian Rybár, ktorý je zároveň aj predsedom Svetového výboru výrobných, remeselných a služobných družstiev CICOPA. Na okraj poznatkov zo ženevského rokovania okrem iného uviedol: „Treba poznamenať, že sa mení situácia nielen v Európe. Aj Medzinárodný družstevný zväz (MDZ) sa už vyše roka zaoberá otázkou svojej vnútornej transformácie. Už pred rokom vyvolal

širokú diskusiu

na tému, ako si členovia tohto hnutia predstavujú činnosť zväzu v tomto storočí. Vytvorili pracovnú skupinu, ktorá urobila prieskum v jednotlivých krajinách, organizáciách a inštitúciách. Prezident MDZ Ivano Bardelini zvolal do Ženevy poradu, na ktorej prerokovali aktuálne otázky, napríklad vzťah špecializovaných organizácií a MDZ, činnosť jednotlivých organizácií v EÚ, zastúpenie jednotlivých odvetví vo výkonnej exekutíve MDZ atď.“ Nezastupiteľnou úlohou Medzinárodného družstevného zväzu je spolupráca s vládami a parlamentmi jednotlivých krajín. V niektorých, najmä postkomunistických krajinách sa totiž vzťah vlád a parlamentu k družstevnému hnutiu prejavuje veľmi nevýrazne. Aká je situácia na Slovensku, o tom Marian Rybár: „Možno povedať, že ani u nás nie je situácia ružová. Dokonca parlament prijal aj dva zákony, ktoré diskriminovali družstevnú formu podnikania. Na druhej strane niektoré krajiny boli na tom ešte horšie, napríklad Poľsko, kde dokonca

zákonom zrušili

družstevníctvo. Na základe zásahu Medzinárodného družstevného zväzu tento zákon museli potom zrušiť. Preto všetci čakáme máj budúceho roka, keď sa, verme, staneme členmi Európskej únie, pretože v krajinách EÚ sú družstevnému hnutiu vytvorené podstatne lepšie podmienky než v kandidátskych krajinách. Vlády a parlamenty týchto krajín si totiž uvedomili, že družstevníctvo dokáže viaceré problémy riešiť podstatne efektívnejšie než štát. Aj slovenské družstevníctvo si je vedomé novej situácie, preto sa už dlhšie veľmi kvalifikovane pripravuje na vstup do EÚ.“ Prípravu družstevníkov na vstup do EÚ ťažko hodnotiť všeobecne, avšak napríklad výrobní družstevníci už pracujú v podmienkach, ktoré sú veľmi blízke tým, ktoré fungujú v krajinách EÚ. Konkrétne, obchodníci akosi obchádzajú kvalitné a aj nie drahé výrobky našich výrobných družstiev a radšej kupujú lacné, ale nekvalitné výrobky z ázijských krajín. Nechtiac však tým výrobným družstevníkom aj pomohli. Ako, o tom opäť Marian Rybár: „Na jednej strane je to nepríjemné, že slovenskí obchodníci akoby ignorovali naše výrobky, na druhej strane je to dobré, pretože ich prakticky na 90 % exportujeme práve do krajín EÚ. Čiže

sú kvalitné,

moderné a konkurencieschopné. Navyše nemáme problémy s platením za dodávky, ako je zvykom na Slovensku. Dokonca pri dlhšej spolupráci sú nám zahraniční partneri ochotní poskytnúť financie napríklad na modernizáciu výroby za výhodných podmienok. Situácia sa nepochybne zmení po vstupe do EÚ, keď určite príde k určitému prelievaniu výrobkov cez hranice a vždy nemusia byť iba lacné.“

Jozef Kunik