Prečo ÁNO Európskej únii (65 - 68)

Prispejeme k novej sile EÚ

Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii dnes prispel Jozef Uhrík, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia, a. s., členovia výboru Hospodárskeho klubu Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva, Bartolomei Finance, o. c. p., a. s., Peter Beck, riaditeľ, KISS, s. r. o., Poprad a prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milan Cagala.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

J. Uhrík: Myslím si, že činnosťou vlády SR, ako aj hlavných vyjednávačov s EÚ za posledné roky, keď Slovenská republika musela doháňať hendikep oproti ostatným krajinám, bola verejnosť dostatočne informovaná o tom, o čo ide. Pevne verím, že naši občania, tak ako v minulosti mnohokrát, dokážu svojím zodpovedným prístupom, svojou účasťou na referende, že do EÚ chceme skutočne vstúpiť.

A. Bartolomei: Predpokladám, že vzhľadom na nepretržitú mediálnu kampaň o životnej nevyhnutnosti vstupu do EÚ bude účasť na referende viac ako 50-percentná a zrejme sa väčšina obyvateľstva vysloví za vstup, hoci si dovolím tvrdiť, že ani „euronadšenci“, ani „euroskeptici“ nevedia v podstate, o čom hlasujú, a teda postoj a následné hlasovanie je postavené na demagógii či už za, alebo proti. Je to smutné už aj preto, lebo toto rozhodnutie ovplyvní na veľmi dlho život našich ľudí, a preto sa mala vláda, ako aj nezávislé inštitúcie viac venovať vysvetľovaniu zmyslu EÚ, jej systému fungovania, ako aj pozitívnym alebo aj negatívnym vplyvom v časovom horizonte na našu životnú úroveň. Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu sa však môže stať, že referendum o vstupe do EÚ môže dopadnúť aj negatívne, pretože ľudia si často spájajú EÚ s NATO a vzhľadom na konflikt v Iraku a s tým priamo súvisiaci nesúhlas nášho obyvateľstva s vojnou, môže vojna reálne ovplyvniť výsledok hlasovania.

P. Beck: Som presvedčený, že účasť na referende bude vysoká, odhadujem vyše 65 %.

M. Cagala: Účasť voličov 65 % a z nich 90 % za vstup do EÚ.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

J. Uhrík: Súdiac podľa priebehu príprav v EÚ, ako aj v samotných kandidátskych krajinách, je reálna šanca uskutočniť vlastné rozšírenie v máji 2004.

A. Bartolomei: Uvidíme. Už posunutie termínu z januára na máj sa javí ako precedentné. Myslím si, že nielen po ekonomickej stránke, ale aj technickej nie sme pripravení k tomuto termínu na rovnocenný vstup do únie, pričom nerovnocenný vstup by bol jednoznačne na náš úkor a negatívne by sa prejavil na nálade obyvateľstva, čo by mohlo viesť k zmene postoja k EÚ ako celku. Najväčšie riziko vidím v oblasti poľnohospodárstva, lebo toto odvetvie v konečnom dôsledku obyvateľstvo vníma najcitlivejšie, keďže sa prakticky prejavuje na ich tanieri. Uvítal by som posunutie termínu, aby sme stihli doriešiť naše ekonomické problémy ešte v čase, keď nám platia rôzne úľavy a výnimky. Ostatne, aj priamo v EÚ sa objavujú názory, že rozšírenie by bolo zrejme optimálne až od roku 2007. Navyše aj EÚ má svoje doteraz nevyriešené vnútorné problémy, keď jednotlivé členské štáty majú iné záujmy ako centrálny byrokratický aparát.

P. Beck: Rozširovanie EÚ ma daný jasný program a ciele. Všetko nasvedčuje tomu, že bude úspešne zavŕšené.

M. Cagala: Treba veriť vyhláseniu vrcholových predstaviteľov EÚ, teda termín platí.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

J. Uhrík: Je to zložitá otázka, tak ako je zložitá súčasná situácia, keď sa hľadajú optimálne cesty, ako na jednej strane dodržať všetky princípy Charty OSN a na druhej strane odstrániť nebezpečenstvo, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že na svete sú potenciálne sily, ktoré môžu v budúcnosti veľmi skomplikovať vzťahy medzi štátmi v celosvetovom meradle. Sme svedkami intenzívneho diplomatického rokovania a možno budeme i svedkami razantných opatrení. V každom prípade to bude veľká skúška vzťahov medzi Spojenými štátmi a EÚ. Verím, že tieto vzťahy sa upravia tak, aby mali pozitívny vplyv na celosvetový vývoj. Naša planéta dnes už svojím rozsahom zaľudnenia, postupným dočerpávaním prírodných zdrojov potrebuje vytvoriť pokojnú atmosféru medzinárodnej spolupráce na riešenie takých závažných problémov, ako sú ekologické, energetické, potravinové problémy a otázky vzdelávania.

A. Bartolomei: Toto je skôr otázka pre Sibylu, myslím si však, že vzťahy medzi USA a rozhodujúcimi členmi EÚ, akými sú Francúzsko a Nemecko, sa vzhľadom na vojnu v Iraku výrazne zhoršili. Považujem prístup USA k postoju Francúzska a Nemecka za nešťastný, čo zrejme v blízkej budúcnosti ešte prehĺbi ich rozpory. Analyzujúc túto situáciu dochádzam k záveru, že EÚ a USA sa stanú ešte vyhrotenejšími ekonomickými rivalmi, čo môže mať vplyv nielen na fungovanie EÚ, ale aj NATO. Jasne to, žiaľ, predviedli USA, keď po nesúhlasnom postoji Francúzska k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN o Iraku obmedzili dovoz niektorých tovarov z Francúzska a začali mediálne Francúzsko dehonestovať. Taktiež výroky diplomacie USA o starej a novej Európe prilievajú olej do ohňa využívajúc starú osvedčenú metódu rozdeľuj a panuj. Tu by som skôr privítal radšej zákulisnú chladnokrvnú diplomaciu, ako len mediálny pingpong, ktorý zbytočne vyostruje vášne na obidvoch stranách. Keďže EÚ prijatím nových členov zosilnie, je reálny predpoklad, že bude chcieť byť výrazným a samostatným ekonomickým a možno aj vojenským konkurentom USA, prípadne NATO, čo môže vyvolať práve v EÚ rôzne protikladné nálady, lebo noví členovia sa politicky viac cítia spojení s USA ako s EÚ a navyše sa stávajú aj členmi NATO. Je vidieť, že bude treba ešte veľmi veľa diplomacie na oboch stranách, aby sme žili aspoň v minimálnej vzájomnej harmónii.

P. Beck: Aj keď niektoré členské štáty EÚ nepodporili vojenský zásah USA a jeho spojencov proti Iraku, tak si myslím, že sa vzťahy medzi EÚ a USA nebudú zhoršovať, ale budú založené možno na iných princípoch a dúfajme, že vzájomnej tolerancii a spolupráci

M. Cagala: Vzťahy EÚ a USA sa budú vyvíjať podľa ekonomiky veľmocí. Len jednotná EÚ môže byť konkurentom USA.

Zaznamená dovtedy Európska únia „vnútornú reformu“?

J. Uhrík: EÚ sa v súčasnosti nachádza v jednom z najkomplikovanejších období vo svojej histórii. EÚ sa rozhodlo k radikálnemu kroku, keď v roku 2004 má dôjsť k masívnemu rozšíreniu únie. Toto samo osebe znamená veľký krok dopredu. Pritom to v prevažnej miere budú štáty, ktoré v predchádzajúcom období viac ako 40 rokov boli v systéme plánovaného hospodárstva a dnes zápasia s transformačným procesom. To je prvý moment. Vlastná Európska únia, jej vedenie, je už dnes presvedčené, že doterajšia forma riadenia EÚ nie je optimálna. Snaha o reštrukturalizáciu, prípadne modernizáciu riadenia je evidentná. Či sa to podarí, ukáže obdobie do mája 2004.

A. Bartolomei: Vyzerá to tak, že bude musieť. Centralistické vedenie EÚ, ktoré tvorí štát v štátoch, zrejme narazí na odpor významných členských štátov, lebo už občas začína byť byrokratický aparát EÚ na príťaž, je zbytočne drahý, pričom nie je ani jasné, koho záujmy zastupuje. Obávam sa, že Štrasburg sa vymkol spod kontroly a v súčasnosti zastupuje najmä sám seba. Jasne sa to prejavilo pri hlasovaní vo vzťahu k Iraku, keď niektoré členské štáty boli kategoricky proti intervencii USA, ako napríklad Francúzsko a Nemecko, a naopak, Veľká Británia, Španielsko prípadne Taliansko boli za intervenciu USA, pričom oficiálne stanovisko EÚ bolo takpovediac širokospektrálne nijaké, čo je vcelku logické vzhľadom na rôznorodosť postojov jednotlivých členov, avšak v takomto prípade sa vynára otázka, či je EÚ v tejto forme funkčná, a teda aj potrebná. Takýchto problémov bude určite viac, lebo ako som už spomenul vyššie, budú si jednotlivé štáty musieť sami vyjasniť postoj, či „kopú“ za EÚ alebo za USA. Ako vidno, za oboch sa už nedá.

P. Beck: Proces budovania EÚ sa neustále konfiguruje, a to, samozrejme, prináša určité vnútorné pnutie v rámci únie, príchodom nových členov sa tento proces bude musieť doladiť, tak, aby všetky štáty v rámci EÚ mali rovnaké podmienky a boli medzi sebou rovnocenné.

M. Cagala: Nie, lebo nie je jednotný názor. Až nový parlament musí presadiť reformu.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

J. Uhrík: Každá dobrá organizácia musí permanentne hodnotiť spôsoby a systém jestvovania a riadenia. Preto si myslím, že Európska únia po vnútornej reforme bude mať inú kvalitu. Hľadajú sa cesty, akoby tento integrovaný celok zahrnoval v sebe všetky rozhodujúce činnosti, ktoré prináležia takémuto hospodárskemu zoskupeniu. Dosť sa už urobilo, ale ešte veľa úloh túto organizáciu čaká. Od úspešnosti zvládnutia týchto organizačných či reorganizačných prvkov bude závisieť aj úspech celého celku. Preto si myslím, že to bude iná Európska únia, ako bola do reformy.

A. Bartolomei: Ako som už naznačil, zrejme nebude, lebo je potrebné sa už konečne dohodnúť na tom, či bude EÚ jeden federatívny štát s jednou vládou a politikou, alebo konfederácia so spoločnou menou, zákonodarstvom, spoločnými hranicami a pod. Vidno, že odpoveď na túto otázku je veľmi nepríjemná, lebo vyžaduje od jednotlivých členov jasnú deklaráciu postoja, pričom takmer všetky štáty majú záujem si udržať určitú mieru autonómnosti, avšak centrálna vláda má záujem na pravom opaku. Pokiaľ nebude táto otázka jednoznačne vyriešená, nepohneme sa ďalej, lebo od toho sa odvíja aj riešenie ostatných záležitostí.

P. Beck: Rozširovanie EÚ prinesie aj novú Európu, ale bude to už Európa, ktorá bude postavená na silných základoch, na vlastnej organizačnej a právnej štruktúre. Bude pevným pilierom rozvoja a demokracie celého sveta.

M. Cagala: Bude v novom usporiadaní.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

J. Uhrík: V tejto súvislosti si myslím, že treba nastaviť aj našim občanom a všetkým účastníkom tohto zjednocovacieho procesu reálne zrkadlo. To znamená, že nemôžeme mať nejaké nadštandardné očakávania, ale treba vychádzať z toho, že máme záujem vstupovať do EÚ a naše členstvo bude mať mnohé hospodárske aj politické výhody. Preto hľadať nejaké osobitné postavenie v tomto zoskupení by bolo nerealistické a nenáležité. Na druhej strane treba hlavne v oblasti kultúry a vzdelávania urobiť všetko pre to, aby sme sa necítili cudzo, ale aby sa naši obyvatelia cítili skutočne ako integrálna jednotka, ktorá má svoje práva, ale aj povinnosti.

A. Bartolomei: Naša pozícia bude jednoznačne závislá od miery asertivity našej politickej reprezentácie, lebo ako už aj teraz vidieť, čo si nevybojujeme, to nemáme a vždy, keď ide o peniaze, a o tie ide vždy v prvom rade, sympatie idú bokom. Tu by si mali naši politici zobrať príklad z Margaret Thatcherovej, ktorá svojho času vo vzťahu k EÚ vyhlásila, že ju volili Briti, a teda ona zastupuje záujmy Britov. Je potrebné si jasne uvedomiť, že sa navzájom potrebujeme a že nie je dôvod na „stiahnuté uši“. Nie sme o nič horší ako ostatní. Bude potrebné veľmi tvrdo obhajovať slovenské záujmy v celoeurópskom kontexte.

P. Beck: Tým že sme dostali pozvánku do EÚ, máme šancu dostať sa zo svojich sociálno-ekonomických problémov a úspešnosť sa bude odvíjať od výkonov našich ľudí.

M. Cagala: Taká aká je súčasná pozícia Rakúska medzi ekonomicky vyspelejšími štátmi.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

J. Uhrík: Dnes diskutovať o tom, či vstúpiť, alebo nie, myslím si, že toto je už otázka, ktorá je za nami. Spoločnosť, v ktorej pracujem, pôsobí v odvetví, ktoré má silne globálny charakter. A preto každé odstránenie bariér vyplývajúcich z hraníc, colných režimov, rôznych menových štruktúr bude mať len a len pozitívny vplyv. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sa vytvoria podmienky, keď sa musíme viac pozerať na to, aby sme sa uplatnili v tvrdej súťaži, ktorej budeme vystavení, a preto musíme v tomto smere pripravovať všetkých pracovníkov, celé naše osadenstvo. Ďalej sa budú náklady na pracovnú silu, energie plošne vyrovnávať. To znamená, že sa musíme veľmi vážne zapodievať problematikou produktivity práce. Dosiahnutie potrebnej úrovne musí byť strategickým cieľom každej organizácie i štátneho celku. Na to musí byť nasmerovaný celý vzdelávací proces, nielen školský, ale aj programy celoživotného vzdelávania, aby sme preorientovali myslenie našich ľudí, aby sa viac starali o seba. Na druhej strane sa musí vytvoriť dostatočne silné sociálne zázemie na to, aby nedochádzalo k veľkým rozdielom v sociálnej úrovni jednotlivých štruktúr obyvateľstva.

A. Bartolomei: Za obrovské plus považujem to, že nás EÚ „núti“ aproximovať jej legislatívu, lebo inak by sme vzhľadom na prístup niektorých našich úradníkov mali doteraz legislatívu bieloruského typu. Som rád, že legislatíva vo vzťahu k finančnému trhu nadobúda európske parametre, len škoda, že sú do nej občas včleňované naše „špecifiká“, ktoré častokrát menia jej pôvodný zámer a zmysel.

P. Beck: Naša spoločnosť sa zaoberá komunikačnými a informačnými technológiami. A vidím obrovskú šancu pre realizáciu moderných informačných ciest s ostatnými štátmi EÚ a v neposlednom rade dokázať svoje schopnosti v novej konkurencii. Zároveň je to obrovská možnosť spolupráce s prvotriednymi európskymi spoločnosťami na budovaní modernej informačnej spoločnosti.

M. Cagala: Na jednej strane rozšírenie obchodných možností, na druhej strane väčšiu konkurenciu v podnikaní.

Integračné mínusy?

J. Uhrík: Tu by som nehovoril o najzávažnejších integračných mínusoch. Skôr by som túto otázku definoval inak: Čo musíme v prvom rade riešiť, aby sa tie mínusy neobjavili? A to je to, čo som už naznačil v odpovedi k predchádzajúcej otázke. Musíme analyzovať vlastnú situáciu, aby sme boli dostatočne pripravení úrovňou produktivity práce, ako aj celého výrobného procesu na súťaž s partnermi, ktorí sú v tomto zoskupení a ktorí už dlhodobo pracujú v podmienkach, do ktorých sa my len teraz dostávame. Preto si myslím, že toto je najzávažnejšia otázka, ktorú musíme riešiť. Máme obrovskú šancu oproti terajším členom EÚ, že môžeme uplatniť flexibilitu našich organizácií. Sám vidím, v čom je prednosť nášho podniku oproti ostatným partnerom. Podarilo sa nám vytvoriť flexibilný kolektív, ktorý je schopný veľmi rýchlo reagovať a realizovať inovačné prvky a tým byť úspešný na komplikovanom automobilovom trhu. Túto prednosť si musíme za každú cenu udržať a ešte ju zveľaďovať.

A. Bartolomei: Doteraz som žiadne nepostrehol.

P. Beck: Nevidím žiadne, všetko je v našich rukách.

M. Cagala: Nepripravenosť a nedohodnuté predvstupové podmienky.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

J. Uhrík: Myslím si, že to je tá rozhodujúca výzva. My nemôžeme dnes len diskutovať o tom, aké výhody budeme mať, ale musíme vedieť i o tom, čo musíme zmeniť na našom myslení, na našich podmienkach, aby sme boli schopní súťaže. V prvom rade vidím, že musíme dostatočne zabezpečiť úroveň vzdelávania, ktorá bude základom, aby sa tieto nové myšlienky vôbec realizovali. Paralelne, v rámci tohto vzdelávania, sa musíme veľmi intenzívne zaoberať s úrovňou jazykových znalostí. Teda tých jazykov, ktoré sa budú reálne používať v EÚ a popri tom si udržať národnú identitu. Nemyslím si, že by to bol neriešiteľný problém. Keď vnímam dnes snahu mladej generácie, u ktorej sa prejavuje hlad po znalostiach cudzích jazykov, napĺňa ma to optimizmom. Znova opakujem, my sa musíme zaoberať produktivitou práce, budovaním optimálneho podnikateľského prostredia, niekedy nezmyselne nekopírovať zahraničné koncepcie. Musíme skôr analyzovať situáciu, prečo tie krajiny, ktoré boli úspešné v oblasti ekonomiky, sú úspešné a poučiť sa prípadne z chýb, ktorých sa ony vo svojom vývoji dopustili. V každom prípade naša koncepcia by mala mať i svoju jedinečnosť, ktorá by vychádzala zo súčasného stavu poznania našej situácie a z definovania cieľov, kam sa v hospodárstve vlastne chceme dostať.

A. Bartolomei: Jednoznačne. Plusy aj mínusy nášho členstva v EÚ vždy budú výzvou pre našich ľudí, lebo bude závisieť od každého z nás, či využijeme možnosti, ktoré sa nám ponúkajú, alebo budeme neustále tárať a nadávať na všetko naokolo s podopretou hlavou v krčme.

P. Beck: Slovenská spoločnosť sa musí väčšmi venovať jazykovému vzdelávaniu a posilňovať nanovo národnú hrdosť.

M. Cagala: Výzva je len jedna, Slovensko nemôže stáť bokom od diania okolo seba.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

J. Uhrík: Vzhľadom na to, že naša spoločnosť pracuje skutočne v globálnom prostredí, neočakávam osobitné zmeny v mojom živote.

A. Bartolomei: Vo výraznej miere ani nie, lebo už tretí rok obchodujeme na svetových finančných trhoch bez akýchkoľvek vonkajších prekážok, a teda pre nás a našich klientov sme už vlastne v EÚ. Azda sa zmení len to, že keď budem cestovať za svojimi obchodnými partnermi v EÚ, nebudem musieť zbytočne trčať na rakúskych hraniciach, lebo verím, že sa čoskoro posunie schengenská hranica na našu východnú s Ukrajinou.

P. Beck: Vidím obrovskú šancu najmä pre svoje deti, aby žili v modernom svete, bez strachu a násilia.

M. Cagala: V profesionálnom živote širšie kontakty a aktivity, v osobnom garanciu budúcnosti.

Peter Kasalovský