Hrozba miliardovej straty

Vážne výhrady poľnohospodárov aj k návrhom daňovej reformy

Zvýšenie dotácií, ktoré poľnohospodári žiadajú od vlády, nejde nad rámec vyjednaných podmienok v rámci Európskej únie a Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na budúci rok tak navrhujú zvýšiť dorovnanie priamych platieb zo štátneho rozpočtu na Európskou komisiou povolených 55 % oproti 40 %, o ktorých uvažuje vo svojich návrhoch ministerstvo financií. Na tento rok poľnohospodári chcú zvýšiť celkový objem exportných dotácií na 800 mil. Sk, čo je asi 50 % objemu dohodnutého s WTO. Petícia, ktorá na podporu ich požiadaviek bez ohľadu, či ide o družstvá alebo aj súkromne hospodáriacich roľníkov, obsahuje okrem navýšenia prostriedkov z domácich zdrojov aj ďalšie podmienky, ako obstáť v únii. Predstavitelia poľnohospodárskej samosprávy ju včera odovzdali Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo. Jeho členovia podporili petíciu, ktorú už podpísalo viac ako 100-tisíc poľnohospodárov a ďalších občanov. Výbor NR SR odporučil dokument prerokovať na schôdzi parlamentu. V tejto súvislosti požiadal ministra pôdohospodárstva Zs. Simona o komplexnú analýzu výroby, spotreby a predaja bravčového mäsa, hydiny, mlieka a obilnín, teda komodít, ktorých odbyt spôsobuje v súčasnosti krízu nášho poľnohospodárstva a podnikateľom nemalé ťažkosti. Predseda pôdohospodárskeho výboru M. Maxon považuje splnenie predložených požiadaviek za nevyhnutné, pretože, ako uviedol, „ide o bytie či nebytie slovenského poľnohospodárstva.“ Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri súčasnej poľnohospodárskej politike štátu poľnohospodárom hrozí v tomto roku strata až miliardy korún. Pritom vlaňajší rok a rok 2001 boli pre nich ziskové. Veď príplatky na domáce spracovanie bravčového mäsa v sume 8 Sk na kilogram sú určené len pre 10-tisíc ton mäsa, pritom jeho ročná výroba je na Slovensku okolo 170-tisíc ton. Pritom poľnohospodárom v tomto roku situáciu komplikuje aj počasie, keď rozdiel nočných a denných teplôt bol až okolo 20 stupňov Celzia. Viaceré plodiny sú poškodené, museli sa vykonať mnohé vyorávky, pričom v niektorých oblastiach poľnohospodári do polí ani nevyšli, čím premeškali termín na sejbu jarín. Podnikatelia na pôde tieto fakty nezdôrazňujú preto, hovorí I. Oravec, aby sa zdalo, že natŕčajú ruky, ale nemajú už kam ustúpiť, ak sa chcú v akej-takej podobe dožiť Európskej únie.

Na otázku, či si predstavitelia agrárnej samosprávy myslia, že za súčasnú situáciu je zodpovedný predchádzajúci manažment ministerstva, ako to už neraz zdôraznil aj jeho súčasný šéf Zs. Simon, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Václav Fabrici nám povedal, že každá doterajšia vláda im narobila dosť problémov. „U nás neexistuje poľnohospodárska koncepcia. Mala byť prijatá nezávisle od toho, aká je vláda pri moci. Pri každej vláde sa mení prístup k jednotlivým rezortom, preto je takáto situácia. Je absolútne živelná. Preto aj v rámci petície očakávame odpoveď, či táto vláda chce poľnohospodárstvo. Ak áno, nech povie aké, aby sme sa vedeli prispôsobiť. Po vstupe do únie sa už nebudeme pýtať, lebo začne platiť spoločná poľnohospodárska politika,“ zdôraznil. Poľnohospodárska samospráva „za absolútne neprijateľný“ považuje aj balíček, ktorý sa pripravuje v rámci daňovej reformy, v rámci ktorej majú vzrásť o. i. aj spotrebné dane. To však nie sú len zvýšené dane na potraviny, ale ďalšie zaťaženie spočíva aj v poplatkoch za pôdu, hoci ide o výrobný nástroj, ktorý by sa nemal zdaňovať.

Vladimír Turanský