Porovnanie nie vždy poteší

Hriech nevyužiť predpoklady na cestovný ruch

Slovensko je jednou z mála krajín v Európe, ktorá v roku 2002 zaznamenala zvýšený obrat v oblasti cestovného ruchu. Devízové príjmy v korunovom vyjadrení vzrástli o 6,3 % (v USD až o 13,4 %). Krajinu počas celého roka navštívilo takmer 26,5 milióna zahraničných turistov, čo je síce o 4,7 % menej ako v roku 2001, ale počet ubytovaných hostí medziročne vzrástol o 9 %, z toho zahraniční až o 14,7 %. Adekvátne k tomu narástol aj počet prenocovaní. Napriek priaznivým rastovým trendom, ktoré pokračovali aj ďalší rok, nemôžeme byť s vývojom spokojní tak, ako je to v Chorvátsku. Nemáme síce more, ale máme oveľa viac turistických príťažlivostí, ktoré lákajú návštevníkov počas celého roka, minimálne počas hlavnej zimnej či letnej sezóny. Chorvátsko, aj keď sa všemožne snaží eliminovať

dosah sezónnosti,

prijíma turistov prevažne len počas letnej sezóny. V minulom roku v jej ubytovacích zariadeniach prenocovalo celkovo 7,7 milióna turistov, čo je o 5 % viac ako v roku 2002. Z uvedeného počtu bolo 6,6 milióna zahraničných návštevníkov a ich rast v porovnaní s domácimi návštevníkmi bol prednostný, vzrástol o 6 %. Chorvátsko v cestovnom ruchu už dlhé roky razí agresívnu proexportnú politiku. Dosahované výsledky hovoria, že sa mu to darí. Nebolo to však vždy. Cestovnému ruchu nepraje vojna a blízke vojnové nebezpečenstvo, ktoré bolo v Juhoslávii, odradilo od návštev mnoho turistov. Dnes, keď sa už dá predvídať približné obsadenie nadchádzajúcej letnej sezóny, Chorváti tvrdia, že v tomto roku sa im podarí dosiahnuť objemy spred desiatich rokov, keď chorvátske pobrežie Jadranu patrilo k perlám Stredomoria. Preskupenie vyšších kategórií do nižších v priebehu desaťročia potvrdzuje, že kvalita prechádza preverením, oveľa rýchlejším, ako je to na Slovensku. U nás sme mali v minulom roku k dispozícii 51 326 lôžok v zariadeniach typu

hotel, motel

a botel všetkých kategórií, z nich väčšiu časť však možno zaradiť do nižšej kategórie. V Chorvátsku sa v porovnaní so Slovenskom do ubytovacích zariadení veľmi veľa investuje. Súvisí to aj s odlišným prístupom k privatizácii ubytovacích zariadení, pretože Chorváti sa rozhodli predať svoje najlepšie skvosty, teda ubytovacie zariadenia s výhodnou lokalitou, zahraničným hotelovým reťazcom a touroperátorom.

Chorvátsko vedie aktívnu politiku v podpore investícií. Program „Podporovanie úspechu“ je určený na úverovanie rekonštrukcie starých a autochtónnych domov, privátnych apartmánov a malých rodinných hotelov. Ide o projekty obnovy a turistickej valorizácie starých objektov a s nimi aj kultúry, starých remesiel a zvykov. Cieľom programu je vytvoriť obraz „Stredomoria aké bolo kedysi“. Na Slovensku porovnateľný Program podpory rozvoja cestovného ruchu č. 5 vykonávaný v spolupráci so Slovenskou rozvojovou a záručnou bankou prechádza zmenami a každý deň sa očakáva, že budú schválené a program bude môcť pokračovať vo svojej novelizovanej podobe pod poradovým číslom šesť. Náš program rešpektuje vlastné potreby našej krajiny a vonkoncom nie je tak úzko zameraný ako v Chorvátsku, kde sleduje oživenie rázu krajiny, v tom predpokladov pre rozvoj agroturistiky a ekoturistiky ako celku. K cestovnému ruchu patrí aj kvalita ciest, železničného a leteckého napojenia. Jednou z priorít je

výstavba diaľnic

a veľký význam má diaľnica Zahreb - Split, ktorej ukončenie v celkovej dĺžke 375,7 km sa plánuje v júni 2005. Chorvátsko finančné prostriedky na rozvoj cestovného ruchu, na rozdiel od Slovenska, nachádza. V minulom roku mu cestovný ruch priniesol v rámci obchodnej bilancie 3,5 mil. USD, pričom sa odhaduje, že celková turistická spotreba (podľa satelitného účtu) dosiahla asi 7,4 mld. USD. Na Slovensku celkové devízové príjmy z cestovného ruchu v obchodnej bilancii dosiahli 725 mil. USD.

Rudolfa Vallová