Aby neuleteli

Súčasná úroveň slovenského včelárstva je v stave recesie. Je charakterizovaná výrazným zvýšením vstupných nákladov, pričom výstupy stagnujú. Znížila sa spotreba medu na obyvateľa, výrazne sa zhoršil zdravotný stav včelstiev, znižujú sa aj počty chovaných včelstiev, naopak zvyšuje sa priemerný vek včelárov, ktorí chovajú malé počty včelstiev. Tento všeobecne platný stav možno konštatovať aj v senickej organizácii Slovenského zväzu včelárov (SZV), ktorý má v súčasnosti 159 členov. Tí pracujú v dvanástich obciach regiónu Senice, pričom po prvý raz v histórii tejto základnej organizácie klesli počty včelstiev pod dvetisíc kusov, keď zazimovali len 1900 včelstiev, čo je v porovnaní s rokom 2001 o 390 menej. Jedným z hlavných nepriateľov včiel je klieštik včelí, ktorý začína byť odolný proti účinným látkam, no čo je alarmujúcejšie, stále klesá konzumácia domáceho kvalitného medu v rámci celého Slovenska, nezanedbateľnou je aj skutočnosť nedostatočného spoločenského ocenenia náročnej práce včelárov. Príčinou je nielen znižujúci sa záujem o včelárenie medzi mládežou, ale aj úhyn včiel následkom postrekov polí chemikáliami, ktorými poľnohospodárske podniky chránia svoju úrodu. Kým v minulosti poľnohospodári včelárov za opeľovanie plodín odmeňovali, dnes je už táto skutočnosť vzácnosťou, a tak presuny včelstiev i zakrmovanie si včelári hradia z vlastného.

Aj stočlenná miestna organizácia SZV v Piešťanoch, ktorá tu existuje už vyše 80 rokov, má problémy. Hoci obhospodaruje vyše 1400 včelstiev, ich počty stále klesajú. Kým do roku 1990 bolo na jednom štvorcovom kilometri v priemere päť až šesť včelstiev, dnes ich počet klesol pod tri kusy.

Zora Petrášová