História kontra súčasnosť

Arabskému veľkomestu hrozí v budúcnosti osud Bejrútu

Regulárna vojna v Iraku sa blíži k svojmu koncu. Odhadnúť následky konfliktu si v tejto chvíli môžu dovoliť iba profesionálni jasnovidci, ale už teraz je zrejmé, že americké tanky v uliciach Bagdadu zanechajú v arabskom a moslimskom svete hlbokú jazvu.

Dobytie irackej metropoly bude znamenať pád symbolu a mesta, ktoré je zároveň symbolom inteligencie orientálneho sveta, napísal francúzsky denník La Croix. Podľa arabských historikov a publicistov vyvolá obsadenie Bagdadu v islamskom svete „búrku nespokojnosti a nevôle“. A napokon ruský Kommersant konštatoval, že obsadenie päťmiliónového mesta je ťažká a nevďačná úloha, za ktorú sa Američanom a Britom nikto nepoďakuje.

V rámci propagandistickej vojny potom nie je nič nezvyčajné, ak arabské médiá prirovnajú dobývanie mesta na Tigrise mongolskej invázii v roku 1258, pri ktorej ľahla rezidencia rodu Abbásovcov popolom. Dobyvatelia zmasakrovali 100 000 ľudí a vtedajší vládnuci kalif skončil pod kopytami koní. Saddám Husajn už 17. januára, na výročie mongolského vpádu, vyhlásil, že „Bagdad - jeho národ a jeho vedenie - je pripravený prinútiť dnešných Tatárov spáchať samovraždu pred bránami mesta. Hulagova armáda (Džingischánov vnuk), prichádza znova, aby zničila znovuzrodený Bagdad“.

Väčšina (vierou a históriou nadopovaných) Arabov tak sleduje najnovšie udalosti s nedôverou a so šokom. V Káhire sa po správach o bojoch v Bagdade mobilizovali organizácie, hľadajúce dobrovoľníkov na boj proti Američanom. Každý pritom svorne verí, že informácie o amerických tankoch v uliciach mesta sú prehnané a iracká armáda ešte len príde s rozhodujúcim protiútokom. Pred pravdou si však nemá význam zakrývať oči. Bagdadský režim už všetko prehral a neexistuje žiadne jednotné velenie armády. Fidajíni a polovojenské jednotky sú schopné spôsobovať nepriateľovi vážne straty, ale nie sú schopné vyhrať vojnu.

Na druhej strane ani Američanov a Britov rozhodne nečaká sladká odmena. Okupácia bývalého kalifského mesta spôsobí všeobecnú konfrontáciu moslimov s víťaznými veľmocami, uviedol egyptský politológ a novinár Talaat Roumaih. Odstránením totalitného režimu, ktorý sa udržal viac ako 30 rokov, hrozí Iraku „afganizácia“, varujú ďalší odborníci.

Bagdad sa nestane druhým Stalingradom - na to Saddámovi chýbajú v zálohe čerstvé armády, ktoré by dokázali obkľúčiť a zničiť koaličné vojská. Veľmi ľahko sa však môže stať druhým Bejrútom, kde bude smrť číhať na každom rohu. A aj heslom pre nových teroristov unášajúcich lietadlá na americkej oblohe.

Mladen Bosiočič

RASTER

Bitky o Bagdad

762 - založenie Bagdadu kalifom Mansúrom z dynastie Abbásovcov.

1258 - Hulagu, vnuk veľkého mongolského dobyvateľa Džingischána, dobyl a zničil Bagdad, čím zničil kalifát Abbásovcov.

1393 - do Bagdadu vtrhol Tamurlán, ktorý sa v roku 1370 vyhlásil za mongolského chána.

1534 - Sulejman Veľký pripojil Bagdad k Osmanskej ríši. Okrem krátkej päťročnej nadvlády Peržanov od roku 1623 zostáva Bagdad až do 20. storočia súčasťou Osmanskej ríše, a to aj napriek opakujúcim sa protitureckým vzburám.

1917 - Bagdad dobyli britské a indické vojská a vzali ho tak osmanským Turkom, ktorí podporovali Nemecko v prvej svetovej vojne.

1941 - do Bagdadu opäť vstúpili britské vojská, aby zvrhli pronemeckú, armádou podporovanú vládu na čele s Rašídom Alím.