Vyčíslili oprávnené náklady

Voľné prenosové kapacity budú predávať na aukciách

Priemerné zvýšenie cien elektrickej energie o 19,82 %, ktoré platí od 1. januára tohto roku, je krokom k zreálneniu cien tak, aby odzrkadľovali oprávnené a uviaznuté náklady, plus primeraný zisk výroby, prenosu a distribúcie. Podľa vyjadrení predstaviteľov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa pod percento zvýšenia podpisujú Slovenské elektrárne 6 %, rozvodné podniky asi 11,62 % a Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) dokonca iba 1,21 %. Plus ďalšie jedno percento tvorí ešte dotácia výkupných cien energie pre obnoviteľné zdroje energie. Hoci z uvedených čísel jasne vyplýva, že SEPS má zo zvýšenia najmenej, nie všetci kritici radikálneho nárastu cien energií sú presvedčení o tom, že je to tak. Na otázku, ako SEPS obhajuje stanovenie oprávnených nákladov, nám jej riaditeľ pre prevádzku a údržbu Karol Česnek (v roku 1997 bol poctený komunitou podnikateľov a verejných činiteľov Zlatm biatecom) povedal: „Dovolím si tvrdiť, že schválené náklady sú viac ako oprávnené. Veď v starom cenníku, ktorý bol platný v roku 2001, teda v čase, keď prenosová sústava bola odštepným závodom SE, sa kalkulovalo s 10 percentami na tranzit elektrickej energie. Vtedy bola cena za jednu MWh 1730 Sk a 10 % z toho bolo teda 173 Sk za prenos megawatthodiny prenosovou sústavou. Na konci roku 2001 valné zhromaždenie rozhodlo o odčlenení tranzitu od výroby a s dátumom 21. január 2002 vznikla samostatná a. s. SEPS. Po zložitých rokovaniach bolo dohodnuté, že tarifa za prenos bude mať dve zložky - za pripojenie a za straty a bola stanovená aj jej výška, v ktorej sa odzrkadlili oprávnené náklady prenosovej sústavy.“ Ďalej K. Česnek vysvetlil, že podklady na stanovenie oprávnených nákladov, ktoré SEPS predložila na ÚRSO, posudzovala aj spoločnosť NERA. Jej predstavitelia analyzovali každú jednotlivú položku a SEPS ich výšku musela obhájiť. Čiže teraz schválené

náklady na straty

sú na úrovni 15,64 koruny na MWh a poplatok za prístup k prenosovej sústave a jej riadenie predstavuje sumu 173 Sk. Pre oblasť prevádzky prenosovej sústavy a jej dispečerské riadenie ÚRSO na tento rok stanovil maximálny výnos vo výške 2 682 360 972 Sk. Jeho naplnenie je realizované formou spomínaných fixných mesačných poplatkov za prístup k prenosovej sústave a jej riadenie pre existujúcich užívateľov prenosovej sústavy.

SEPS sa neoprávnene dostala do centra pozornosti aj kvôli stanoveniu tzv. systémového poplatku až na 175 Sk, voči ktorému veľa podnikov na čele s U. S. Steel Košice vyslovilo otvorené protesty. Pod tlakom ich výhrad sa platnosť rozhodnutia ÚRSO o platbe systémového poplatku napokon odsunula do konca júna. Konkrétne sa týka podnikov, ktoré si prevádzkujú aj vlastné zdroje energie. No poplatky sú podľa nich stanovené tak vysoko, že zaplatia toľko za energiu vyrobenú vo vlastnom, ako keby si ju kupovali od SE. O stanovenej výške je však ÚRSO ochotné diskutovať. Na margo systémových poplatkov K. Česnek dodáva: „Je to služba, ktorú nakupujeme od Slovenských elektrární. Musíme akceptovať jej výšku, akú schválil ÚRSO. Systémové poplatky zahrňujú aj podporné služby. Idú a pôjdu síce cez účet SEPS, ale SEPS musí do 24 hodín

platbu posunúť

na účet SE. Rozhodnutím ÚRSO je výška týchto tržieb SEPS určená na 9,214 mld. Sk, pričom náklady SEPS na podporné služby určil ÚRSO rovnako na 9,214 mld. Sk. Pre SEPS z tohto poplatku nie je priznaná žiadna marža. Teda 9,214 mld. Sk len prejde cez SEPS do SE. Ide o značné riziko, lebo vzhľadom na vývoj spotreby elektrickej energie na domácom trhu nie je garantované, že SEPS dosiahne takéto tržby aj reálne. Na druhej strane však dodávateľ podporných služieb SE má v zmysle Rozhodnutia ÚRSO možnosť fakturovať SEPS náklady v plnej povolenej výške. K diskusii, prečo SEPS tvorí takýto na prvý pohľad zbytočný medzičlánok, K. Česnek vysvetlil, že po otvorení trhu s elektrickou energiou bude SEPS v inej pozícii. Oprávnený odberateľ si v zahraničí alebo u nášho výrobcu zabezpečí základnú tzv. silovú megawatthodinu No ak mu ju SEPS dodá, v domácej sústave nastane určité kolísanie. A to je treba regulovať. Nevyhnutnosť tejto aktivity je v poplatkoch zahrnutá práve ako podporná služba. V budúcom období, keď pravdepodobne bude v SR existovať viacero výrobcov alebo subjektov, ktorí môžu podpornú službu sústave ponúkať, bude SEPS na podporné služby vypisovať súťaž. Veď svoje regulačné schopnosti bude môcť o nejaký čas ponúknuť nielen Paroplynový cyklus Bratislava, ale napríklad aj nová elektráreň pri Malženiciach, v Novákoch atď. „Podobný stav je už dnes v susednej Českej republike. My sme sa dostali do podozrenia, že sme sa

nechali zneužiť

na vyberanie poplatku. Zdôrazňujem však, že je to príprava na systém, ktorý tu bude fungovať. O výške poplatku nechcem diskutovať. Určitý poplatok je ale nevyhnutný,“ dodal K. Česnek. Pokiaľ ide o tému potreby nových investícií SEPS, zaujímalo nás, či súvisia s otváraním sa trhu s elektrickou energiou. K. Česnek vysvetlil, že otvorenie trhu nie je hlavným dôvodom, prečo SEPS musí investovať. Otváranie samo osebe si vyžiada maximálne desiatky miliónov korún. Oveľa dôležitejší je iný aspekt. SEPS hlboko zasiahne postupné odstavenie bohunickej jadrovej odstavenej V1, lebo tá pracuje do systému 220 kV, z ktorého sú zapojené najdôležitejšie priemyselné podniky. Predovšetkým z oblasti chemického priemyslu ako Duslo Šaľa, Chemko Strážske. V tejto oblasti vypadne výkon 880 MW v dvoch etapách. Čo ďalej? Zostávajú len dve možnosti. Buď SEPS „donúti“ odberateľa, aby si postavil novú rozvodňu na 400 kV, čo je ťažko pri súčasnej legislatíve. Alebo, a to je pravdepodobnejšie, SEPS bude investovať. Problém môže však byť s úverom. Výsledkom transformácie SE a odčlenenia SEPS je, že SEPS celým svojím imaním garantuje časť úverov SE. „V batôžku si teda od rozdelenia SE nesieme približne 2,5 mld. Sk splátky (v súčasnosti je to takmer 2 mld. Sk). Ťažko by sme mohli získať tzv. mäkký úver, s výhodnými úrokovými sadzbami. Asi najpravdepodobnejší model získania prostriedkov bude,

keď sa spoja

medzinárodne známi záujemcovia o tranzit elektriny a spoločne financujú výstavbu vedení. Za to môžu napríklad získať na niekoľko rokov práva na prenos,“ dodáva K. Česnek. Z jeho vysvetlenia vyplýva, že v tomto roku neuvažujú s veľkými investíciami. Chceli by rozbehnúť výstavbu dispečingu, na ktorý bolo vlani plánovaných 100 mil. Sk, ale územná príprava, výber dodávateľov a pod. ju zabrzdili. „Je treba si tiež uvedomiť, že vedenia a transformovne boli vo veľkej miere postavené v 70. rokoch, čiže dnes sú v prevádzke 30-ročné zariadenia a tieto patria dokonca medzi najmladšie. Preto sa v prvom rade sústreďujeme na opravy zariadení v transformovniach a preizolácie vedení,“ povedal K. Česnek.

V súvislosti s témou otvárania sa trhu s elektrickou energiou aj na Slovensku, sme sa spýtali, či si už niektorý z oprávnených odberateľov vybral dodávateľa zo zahraničia. Pripomeňme, že od 1. januára sa v SR otvoril trh s elektrickou energiou pre oprávnených odberateľov s ročnou spotrebou nad 40 GWh elektrickej energie. Kým v minulom roku sa otvorenie trhu týkalo približne len 20 podnikov s ročnou spotrebou nad 100 GWh elektrickej energie, v súčasnosti už má

možnosť vybrať

si svojho dodávateľa okolo 50 podnikov. Plus všetky tri distribučné spoločnosti - Západoslovenská energetika (ZSE), Východoslovenská energetika i Stredoslovenská energetika (SSE). Podľa platnej vyhlášky MH SR môžu oprávnení odberatelia doviesť až jednu tretinu svojej spotreby zo zahraničia. K. Česnek povedal, že od začiatku tohto roku „dováža“ na úrovni 400 kV elektrinu len jediný oprávnený odberateľ, a tým je Západoslovenská energetika. Ostatní dvaja spomínaní oprávnení odberatelia dovážajú elektrickú energiu na nižšej napäťovej úrovni, prostredníctvom vlastných vedení 110 kV pre ostrovnú prevádzku. Viacero oprávnených odberateľov sa už informovalo, aké sú možnosti a ceny za „transport“ elektriny. K výhradám viacerých energetikov, že otváranie trhu sa rozbehne, až keď vznikne operátor trhu, K. Česnek povedal: „Operátor trhu bude musieť vyhodnocovať množstvo údajov o odberateľoch, kapacite prenosových sietí a podobne. Operátor trhu je v určitom zmysle nezávislý subjekt na trhu s elektrickou energiou, ktorý je poverený organizovať trh s elektrickou energiou, spracovať bilanciu ponúk a objednávok na dodávku elektrickej energie, spracovať vyhodnotenie skutočných a objednaných dodávok a odberov elektriny, zúčtovávať medzi subjektmi trhu odchýlky medzi objednanou a skutočne odobratou, spotrebovanou elektrickou energiou atď. Ide o zložitý proces, ktorý si vyžaduje špeciálne technické a softvérové vybavenie. Ak by boli kompetentní svojím rozhodnutím zverili

úlohu operátora

konkrétnemu subjektu, daný stav by bolo nutné akceptovať, avšak bolo by treba zmeniť platné zákony. Nestalo sa. Päť subjektov - Slovenské elektrárne, SEPS a tri rozvodné podniky už v máji minulého roku na základe dobrovoľného vyhlásenia začalo pracovať na založení operátora trhu. Práce boli zbrzdené vstupom strategických partnerov do distribučných spoločností, lebo noví partneri sa museli oboznámiť s celým procesom a zámermi. Pri zakladaní operátora trhu sú uplatňované aj skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Česka a Rakúska. V prvom kroku ide o vytvorenie otvorenej spoločnosti, ktoré by umožňovalo vstup v ďalšom období napríklad zástupcom asociácie odberateľov, asociácie obchodníkov s elektrickou energiou, Komoditnej burzy a podobne. Je však možné, že situácia bude riešená aj inak, záleží na rozhodnutí príslušných štátnych orgánov.“

V súvislosti s otvorením trhu s elektrickou energiou súvisí aj kapacita prenosových ciest. Je známe, že na energiu bohatý sever má záujem exportovať elektrickú energiu na energiu chudobný juh Európy. Slovensko má 400 a 220 kV prepojenie na susedné Elektrizačné sústavy Maďarska, Poľska, Česka i Ukrajiny. V súčasnosti je najviac exponovaným profilom slovensko-maďarský, ktorý je, ako dodal K. Česnek, plne využitý v smere zo Slovenska do Maďarska, ide o kapacitne úzke miesto: „SEPS je podľa medzinárodne prijatých pravidiel povinná umožniť transparentným spôsobom

prístup k sieti

všetkým záujemcom a nemôže poskytovať niekomu neoprávnenú výhodu. Súčasne musí rešpektovať i záujmy zahraničných, v tomto prípade maďarských, partnerov. Taktiež v iných elektroenergetických sústavách prichádza na úzkych miestach k adekvátnemu kráteniu požiadaviek uchádzačov. Spoločnosti to riešia napríklad spoločnými aukciami.“ Takýmto spôsobom v súčasnosti SEPS začína riešiť situáciu prideľovania voľných prenosových kapacít na cezhraničných profiloch s Českom. Na aukciách budú mať účastníci trhu možnosť získať rezerváciu voľných prenosových kapacít v prenosovom profile na spoločných hraniciach na základe otvorených, nediskriminačných podmienok a s rešpektovaním efektívneho využitia voľných kapacít. V ČEPS sa vytvára Aukčná kancelária ČEPS a SEPS, ktorá bude organizovať aukcie. Aukcie budú mesačné a približne v polovici apríla sa uskutoční aukcia na mesiac máj. Spoločná pracovná skupina SEPS a MAVIR pripravuje pravidlá pre aukcie tiež na profile Slovensko - Maďarsko. Pravidlá pre prideľovanie kapacít má SEPS uvedené na svojej webovej stránke.

Zdena Rabayová