Prečo Áno Európskej únii (69)

Zachovajme si zdravý rozum

Otázky ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii vyprovokovali podnikateľa a víťaza z LOH v Montreale Antona Tkáča k monológu.

Nemám pocit, že by sa v našej republike veľa hovorilo o výhodách a nevýhodách vstupu Slovenska do EÚ. Táto téma je síce pre krajinu veľmi aktuálna, ale zatiaľ je viac zahalená niečím neznámym a akoby sa ľudia báli priamej konfrontácie so všetkými faktami súvisiacimi so vstupom do európskeho spoločenstva. Občas sa objavia nejaké odhady o názoroch ľudí, či si želajú vstup do EÚ. Zatiaľ väčšina hovorí, že máme vstúpiť do spoločenstva, no ťažko odhadnúť, koľkí z tohto počtu vedia vymenovať aspoň pár výhod či nevýhod takéhoto kroku. Pravdu povediac, mám pocit, že väčšina si zamieňa vlastné želania prínosov vstupu do EÚ s reálnymi faktami. Je dosť naivné si myslieť, že samotným vstupom sa u nás všetko zmení k lepšiemu. Veľmi málo sa hovorí o tom, čo všetko budeme musieť my zmeniť vo svojom živote, správaní a konaní, aby sa nám ten sen naplnil. Predovšetkým každý z nás by sa mal oboznámiť s tým, čo nás čaká prijatím zákonov spolužitia v spoločnej Európe a odpovedať si, či dokáže v takej veľkej rodine žiť a akceptovať i také veci, ktoré sa nám nepozdávajú, alebo na prvý pohľad nevyznievajú v náš prospech. Byť súčasťou EÚ znamená vedieť žiť, pracovať podľa určitých pravidiel a zásad, ktoré sa u nás zatiaľ nestačili udomácniť. Nebojím sa vstupu do EÚ, bojím sa práve toho, že nie všetci sme pripravení na takýto spoločný život. Byť hrdí na svoju krajinu, pôvod, ale zároveň sa prispôsobiť spoločným celoeurópskych záujmom. Neviem presne odhadnúť, a to asi ťažko zistí akákoľvek anketa, ako sme skutočne tolerantní, čestní a zároveň nepredajní.

Väčšinu života som prežil medzi športovcami. Šport ma naučil bojovať v určitých pravidlách, ktoré akceptovala väčšina športujúceho sveta. Napriek tomu sa objavili aj medzi nami takí, čo hľadali nepoctivé skratky k úspechu. Lenže na dráhe sa vždy ukázala pravda, aj keď niekedy bola zahmlená a ustúpila tým nepoctivým, ale po čase vyšla najavo. A čo je veľmi dôležité, my, ktorí sme sa pripravovali na úspechy poctivo, vedeli sme, kto klame a kto nie. Mám pocit, že športovci a ich medzinárodné súťaže a organizácie sú akýmsi predvojom EÚ. Každé majstrovstvá, sveta či Európy, to je tolerancia všetkých a dodržiavanie rovnocenných pravidiel pre všetkých účastníkov. Často sa viedli siahodlhé diskusie o tom, koľko pretekárov maximálne môže z tej-ktorej krajiny štartovať. Či nejde o diskrimináciu niektorých športovcov, ktorí v rodnej krajine možno majú väčšiu konkurenciu ako v rámci Európy či sveta. Ale keby sa umožnilo súťažiť iba týmto športovcom, mohli by protestovať tí, ktorí pochádzajú z menších krajín. A tak sa prijali kritériá na účasť. Dlho sa hľadal ideálny model. Ten asi nikdy nebude existovať. No podstatné je priblížiť sa k nemu čo najviac. A v športe niečo takéto existuje a myslím si, že to isté čaká aj EÚ. Jej ideálna podoba sa musí formovať a my môžeme byť súčasťou jej formovania, no predovšetkým sa musíme naučiť akceptovať pravidlá, ktoré sa demokraticky prijmú a pritom si zachovať vlastnú identitu, charakter a názor. A myslím si, že práve toto bude pre nás tým najťažším orieškom. Preto si myslím, že vstup do EÚ nám môže okrem ekonomických prínosov dodať i nový osobnostný rozmer. Otázne je, ako dlho tento proces potrvá, no v značnej miere o jeho skrátenie sa môžeme postarať sami vlastnou sebavýchovou a disciplínou. Preto by sa malo o všetkých aspektoch, pozitívnych i negatívnych, ktoré nás čakajú so vstupom do EÚ, diskutovať, a to vecne a bez emócií. Zachovať si zdravý sedliacky rozum a chladnú hlavu si žiada v tejto dobe oveľa viac ako inokedy. Lebo vstupom do EÚ sa nebude určovať len vývoj našej krajiny, ale celej Európy. Súčasná štruktúra spoločenstva sa naším vstupom rapídne zmení, lebo nebudeme jediní, ktorým otvorí EÚ dvere. Už to nebude záležitosť len pár krajín, ale viac ako dvadsiatky štátov. A podľa toho, ako budeme na celý akt pripravení, odrazí sa to aj na našom postavení v rámci spoločenstva. A tak ako my sa musíme na túto premenu EÚ adekvátne a verím, že aj fundovane, pripraviť, to isté čaká aj tie štáty, ktoré už v spoločenstve začali žiť. je to proces prerodu náš všetkých, tých čo sú vo vnútri EÚ, ale aj nás, čo stojíme pred dverami.

Pokiaľ ide o športovú sféru, už platia niektoré zákony týkajúce sa účinkovania aj našich športovcov v krajinách EÚ. Tak ako sa otvorí neobmedzená cesta pôsobenia našich športovcov v krajinách EÚ, tak isto sa môžu naše kluby, pokiaľ budú mať na to financie, obohatiť zahraničnými legionármi. A len od nás funkcionárov športu závisí, ako si všetky tieto veci ustrážime. Na jednej strane nám hrozí, že vychováme vynikajúcich mladých športovcov, ale pre nedostatok peňazí ich v seniorskom veku neudržíme v našej krajine, lebo kluby v iných štátoch, kde budú môcť pôsobiť bez obmedzenia, ich lepšie zaplatia. Na to sa musíme pripraviť, to musíme zvládnuť legislatívne, ekonomicky i mravne. Výhodou bude voľné pôsobenie trénerov v štátoch EÚ. V dávnych časoch bolo bežným zvykom, že tovariš kým zložil majstrovské skúšky, išiel na skusy do sveta. Tento proces výchovy trénerských kádrov je u nás vysoko aktuálny. Príprava vrcholového športovca je už dnes vedeckou záležitosťou. Vyžaduje si široký tím odborníkov rôznych profesií. Naše školstvo ešte na takto koncipovanú prípravu športových odborníkov nie je úplne preorientované, preto je dobré, keď sa začnú aplikovať rôzne výmenné stáže či obyčajné angažmán v zahraničí a k nám sa budú vracať ľudia obohatení o rôzne skúsenosti. Toto sú cenné výhody pre šport. Lenže je dosť možné, a na to sa tiež treba aj psychicky pripraviť, že bohatšie kluby si z našich tímov urobia akési farmy. Či tým náš šport utrpí, alebo nie, jednoznačná odpoveď neexistuje. Ale my musíme brať do úvahy aj tento aspekt a ako som už spomínal, pripraviť sa naň po každej stránke.