Domáci trh ich neuživí

Rezky vŕb a topoľov pôjdu na export

Začiatky spolupráce OZ Semenoles v Liptovskom Hrádku s čínskymi lesníkmi siahajú do roku 1999, keď závod vypracoval prvé ponuky sadeníc a semien lesných drevín. Nasledovala čínska návšteva a zriadenie slovensko-čínskeho výboru pre spoluprácu v lesníctve. Pripravenosť na takúto spoluprácu deklarovala slovenská strana dobudovaním švédskych semenárskych technológií v OZ Semenoles a získaním certifikácie ISTA semenárskou stanicou v Liptovskom Hrádku. Do prevádzky odovzdali aj fínsku veľkovýrobnú technológiu na produkciu krytokoreňových sadeníc, obohatenú o zariadenia domácej výroby. Čínski hostia, podľa riaditeľa OZ Semenoles Ing. Stanislava Bystrianskeho, oceňovali schopnosť slovenských lesníkov vedieť sa rozhodnúť pri výbere špičkových technológií a ich schopnosť improvizácie s cieľom dosiahnuť hospodárnosť a vysokú kvalitu sadeníc. V projekte Zelená Čína vidí veľkú príležitosť pre podnik a Slovensko, ktoré môže byť bez zveličenia označované ako kolíska svetového lesníctva a nositeľ špičkových semenárskych, škôlkarských a zalesňovacích technológií. S. Bystriansky však upozorňuje na to, že by bolo veľkou chybou na základe konštatovania o vysokých dopravných nákladoch, nevyrábať sadenice pre Čínu u nás doma. Milión korún dopravných nákladov pri rovnakom počte sadeníc je predsa len jedna koruna na jednu z nich. Čínsky trh je podľa neho obrovskou príležitosťou na financovanie výstavby slovenských kapacít na produkciu krytokoreňových sadeníc. Nie je nemožné, aby sa Slovensko nemohlo stať trvalým exportérom týchto sadeníc, ak má skutočne dobré pestovateľské podmienky. Príležitosťou je aj využitie nadbytočných škôlkarských plôch na zakladanie škôlok s produkciou rezkov vŕb a topoľov, ktoré by slúžili na pestovanie sadeníc v ďalekej Číne. Napokon je tu aj možnosť dodávky osiva lesných drevín, čím by sa využili všetky semenné zdroje lesov Slovenska. Súčasný domáci trhový priestor a jeho vývoj v privátnom sektore, zdôrazňuje S. Bystriansky, problémy Semenolesa nevyrieši. Zásadné východisko je podľa neho v prerozdelení vnútropodnikového segmentu a v exporte.

Peter Farárik