Oškvarkové pagáče od Matejku

Pekár, ktorý si pripraví suroviny, napečie aj rozvezie a fakturuje

Manželia Matejkovci zo Starej Turej začali podnikať v roku 1992. Jozef Matejka spolu so synom vlastnili kamión, ktorým zabezpečovali autodopravu domácu i zahraničnú. A keďže často cestovali do Nemecka, práve tam sa im veľmi zapáčila existencia malých vidieckych pekárničiek, ktoré svojou sebestačnosťou zásobujú región kvalitným čerstvým pečivom. Navyše v tom čase bol na Slovensku veľký rozvoj malých pekární, a tak sa rozhodli postaviť vlastnú pekáreň. Doslova na zelenej lúke vyrástla v Starej Turej Pekáreň u Matejkov, vybavená celkom novou technológiou. Pre túto oblasť podnikania sa Jozef Matejka rozhodol aj napriek tomu, že predtým nikdy v pekárni nepracoval, no absolvoval kurz, ktorý ho oprávňuje pekáreň prevádzkovať. Dodnes sa však ešte nevyrovnal s úverom, ktorý značne

zaťažil rodinu

v rámci vybudovania rodinnej firmy. V malej prevádzke pracuje dodnes aj manželka, bývalá učiteľka materskej školy, ktorá, hoci už na dôchodku, denne štyri hodiny vypomáha v obchodíku, ktorý je súčasťou pekárne. Tu sa okrem vlastných pekárenských výrobkov dá kúpiť aj ďalší sortiment potravín. Starší syn zabezpečuje dopravu, okrem toho v pekárni pracuje deväť zamestnancov v trojzmennej prevádzke. Inštalovaný typ rotačnej pece neumožňuje piecť chlieb, ale skôr drobné pečivo, a tak sa v Pekárni u Matejkov špecializujú na všetky druhy bieleho pečiva sladkého a slaného, od obyčajných i celozrnných rožkov, pleteniek, cez vianočky, hrebene, tlačené a plnené koláče, medzi ktorými dominujú oškvarkové pagáče, známe v širokom okolí. Podstatu ich výnimočnej kvality si však Matejkovci chránia v rámci domácich receptúr. Okrem toho z Trebišova dovážajú mrazené lístkové cesto, ktoré v pekárni ďalej spracujú a pečú. Sortiment tvorí celkovo asi 25 druhov pekárenských výrobkov, ktoré sa denne rozvážajú do širšieho okolia Myjavy, Senice, Nového Mesta nad Váhom a Trenčína,

denný rozvoz

predstavuje cez tristo kilometrov. Prvé vozidlo opúšťa pekáreň pred štvrtou hodinou ráno, druhé o hodinu neskôr, o piatej. „Prežiť sa dá veľmi ťažko, nás ešte navyše stále ťaží úver, možno o dva roky, keď ho splatíme, sa nám bude dýchať lepšie. Často, keď sa stretávam s inými podnikateľmi, majú rovnaké problémy. V prvom rade musí práca človeka baviť. Keby ma nebavila, nebol by som schopný vstávať skoro ráno a pracovať denne 15 hodín, často aj viac. Ráno o piatej už sedím za volantom a zabezpečujem rozvoz, potom sa vrátim, robím rozpis, aby jednotlivé zmeny vedeli, čo a koľko piecť, fakturujem, na obed už triedim dodacie listy, spracovávam agendu, zabezpečujem dostatok surovín, denne zomeliem tridsať kíl oškvarkov, ktoré vozím až od Dunajskej Stredy, no a keď treba, idem do pekárne a pečiem spolu s ostatnými. Končím okolo deviatej a ráno sa kolobeh začína znova,“ hodnotí svoje rýchle životné tempo. Na konkurenciu sa nesťažuje. Hoci v Starej Turej pôsobí ešte jedna pekáreň, necíti sa byť ohrozený, keďže každá z nich robí iný druh výrobkov. V rámci dobrej spolupráce však Matejkovci odoberajú chlieb z dvoch pekární, a s rozvozom vypomáhajú jednej pekárni, takže sa do odľahlých kopaníc dostane aj

chlebík z Baťoviec

spolu s bielym pečivom zo Starej Turej. Jozef Matejka pred vlastným bielym pečivom uprednostňuje radšej konzumáciu chleba, a to nie čerstvého, ale odležaného, štvor- až päťdňového. Surovinu odoberajú od overených dodávateľov, keďže už poznajú jej kvalitu, sú na ňu zvyknutí v rámci osobitých technologických postupov. Navyše korektne fungujú aj dodávateľsko-odberateľské vzťahy, čo je pre malého podnikateľa veľmi dôležitým momentom. Za základ úspechu však pekár Jozef Matejka po desiatich rokoch súkromného podnikania považuje jednoznačne záujem a radosť z práce, ktorá sa odzrkadlí na kvalite výrobkov.

Zora Petrášová