Bude tiež záležať na ponuke

V krajinách Európskej únie vnímajú dnes Slovensko ako hodnotovo orientovanú krajinu. Z viacerých analýz vyplýva, že oceňujú na Slovákoch vôľu meniť veci. Slovenské podniky sú väčšinou už dostatočne konkurencieschopné a za rozvíjajúcou sa bratislavskou oblasťou by mohli nasledovať ďalšie, východnejšie regióny. Od 1. mája 2004 bude mať Slovensko všetky práva, ale aj povinnosti člena EÚ. Bude na jeho území platiť celá európska legislatíva s výnimkou dohodnutých prechodných období či výnimiek. Slovensko bude dostávať peniaze z rozpočtu EÚ, ale zároveň doňho prispievať. Časť právomocí slovenskej vlády prejde do rúk bruselských inštitúcií.

Je na nás, obyvateľoch a inštitúciách, ako dokážeme členstvo v únii využiť. Únia totiž nie je nebom na zemi, nevyrieši za členskú krajinu všetky problémy, ale ponúka obrovské možnosti riešiť ich efektívnejšie a lepšie ako mimo nej. Európsky raj, podľa niektorých zlomyseľníkov, vyzerá takto: polícia anglická, kuchári francúzski, mechanici nemeckí, milovníci talianski. Európske peklo zasa takto: polícia nemecká, kuchári anglickí, mechanici francúzski, milovníci švajčiarski a všetko to riadia Taliani. Čo v únii ponúkne Slovensko? Ako obstojíme v konkurencii, sme naozaj takí, ako si o sebe myslíme!? Podľa už spomínaných analýz sme si „profil“ zlepšili. Ak by sme však pozorne sledovali televízne, rozhlasové vysielania, študovali tlač, už by to nebolo také optimistické. To, že si nás mýlia napríklad so Slovinskom, to by nás veľmi trápiť nemuselo, ekonomicky sú na tom Slovinci lepšie. Horšie je to, že v spomínaných médiách sa Slovensko zvyčajne objaví vtedy, ak ide o nejakú kauzu (korupcia na najvyšších úradoch, sterilizácia Rómok, kriminálne činy našinca v cudzine...). Neberme si to však osobne, viacerí renomovaní sociológovia tvrdia, že každá krajina má toľko starostí sama so sebou, že nemá čas zaoberať sa seriózne niekým iným. Kvalita života nespočíva iba v peniazoch. Z dlhodobých analýz úrovne života v jednotlivých krajinách sveta vyplýva, že zlé výsledky idú ruka v ruke s návratom k autoritárskej vláde a že demokratickejšie vlády lepšie zabezpečia aj sociálne slabším solídne vzdelanie, zdravie a prácu. Indikátor ľudského rozvoja determinuje dĺžka života, gramotnosť, HDP, prístup ku vzdelaniu, zdravotníctvo, životné prostredie, prístup k moderným technológiám atď.

Pravdou je, že ľudia na Slovensku sa dožívajú kratšieho veku ako obyvatelia Európskej únie i viacerých kandidátskych krajín. Slovenskí muži sa dožívajú v priemere 69,1 roka, ženy 77,2 roka. V únii však žijú muži vyše 75 a ženy vyše 81 rokov. Na druhej strane v SR na 100-tisíc obyvateľov pripadá vyše tisíc nemocničných lôžok, čo je najviac po Českej republike. Priemer únie je 630 lôžok, priemer desiatich krajín vstupujúcich do EÚ v roku 2004 je 672 lôžok. Desať kandidátskych krajín, ktoré sa členmi EÚ stanú v roku 2004, zvýši počet jej obyvateľov o 20 percent, hrubý domáci produkt (HDP) únie však po ich vstupe narastie len o päť percent. Aj ďalšie porovnanie je zaujímavé. Ľudia v kandidátskych krajinách vydávajú oveľa väčšiu časť svojich príjmov na potraviny a nápoje. Zatiaľ čo v EÚ je to necelých 13 percent rodinných výdavkov, v pristupujúcich krajinách vyše 22 percent. Slováci dávajú na stravu a nápoje 27 percent celkových výdavkov. Pracovná sila stojí na Slovensku 3,06 eura na hodinu, lacnejšia je len v Litve, Lotyšsku a Estónsku. V Českej republike stojí hodina práce 3,90 eura, v Poľsku 4,48 a v Slovinsku takmer deväť eur. V počte mobilných telefónov je Slovensko nad priemerom, na 100 ľudí pripadá 40 mobilov, priemer „desiatky“ je 38, v únii však až 72 telefónov.

Do roku 2010 má vzniknúť nový európsky priestor, v ktorom bude mať svoje miesto aj Slovensko. Využiť príležitosti, ktoré bude ponúkať, budú mať predovšetkým mladí ľudia. Najmä vzdelaní mladí ľudia budú mať oveľa väčšie možnosti. Slovensko nemôže ísť mimo európskeho vývoja. Bude záležať iba na našich schopnostiach, ako ponúknutú šancu využijeme.

Eleonóra Bujačková