Mokrá jeseň a jarné mrazy

Silnejší ďalej schudobnejú, slabší sa však položia

Slovenskí poľnohospodári sa vinou počasia dostávajú do nezávideniahodnej situácie a mnohým podnikom hrozí bankrot. Maratón nepriaznivých podmienok odštartovala mokrá jeseň, ktorá znemožnila obsiať plánované výmery ozimín, pokračoval jarnými holomrazmi a následným suchom. Napríklad v lučenskom regióne museli na jar vyorať 2000 hektárov repky, podstatnú časť osiatej plochy. Čo zostalo, zrejme neprinesie väčšie úrody ako tonu z hektára. Hlavu v smútku majú z toho predovšetkým pestovatelia, ale iste aj spracovatelia - Palma-Tumys, ktorá poskytuje v záujme stabilizácie plôch zmluvným partnerom úvery. Tie idú aj na náhradnú plodinu - slnečnicu, ktorá však vinou sucha nevchádza. Podľa Ing. M. Gondu z Regionálneho odboru MP SR v Lučenci, riedke a nekompletné sú aj porasty jarných obilnín, od ktorých zatiaľ nemožno očakávať primeranú úrodu. Proti suchu poľnohospodári bojujú umelým dažďom. V regióne je pod závlahami celkovo päťtisíc hektárov pôdy, najmä tabak, cukrová repa a zelenina. Ich využitie je však sotva 40-percentné, pretože poľnohospodárom chýbajú koncové závlahové zariadenia a prostriedky. Navyše súčasný nepriaznivý vývoj nákupných živočíšnych produktov, najmä bravčového mäsa, nevytvára vyhliadky na to, že by poľnohospodárske subjekty mohli finančne posilniť svoje prázdne pokladnice. Podľa Ing. Michala Storožku zo Zvolenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, najviac sa vyoralo repky a situácia je dramatickejšia ako na jar v roku 2000. Repka, ktorá zostala, ide do kvetu a rastliny merajú sotva pol metra. V regióne Veľkého Krtíša jej na jeseň venovali možno rekordných viac ako štyritisíc hektárov a vyorávky museli nakoniec uplatniť na väčšine plôch. Slnečnica z náhradnej sejby však v dôsledku sucha podľa všetkého tiež pôjde navnivoč a podobný obraz sa v Novohrade naskytá aj na porastoch obilnín a krmovín. Pod závlahami je v tomto poľnohospodársky produkčnom regióne dvetisíc hektárov, pričom umelý dážď využívajú najmä jednotlivo hospodáriaci pestovatelia zeleniny a skorých zemiakov. Ak rýchlo nepríde dostatok vlahy, ohrozená tu bude aj výživa dobytka na pastvinách. Podľa Ing. Juraja Fibicha, riaditeľa Regionálneho odboru MP SR vo Veľkom Krtíši, to zle pôsobí na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov a nezvládnu to najmä finančne slabšie subjekty. Vývoj situácie pozorne sledujú aj stavovské organizácie poľnohospodárov, ktoré najviac poukazujú na pretrvávajúci pokles nákupných cien živočíšnych produktov. Príplatok k cene jatočných ošípaných, s ktorým sa nakúpilo 10-tisíc ton bravčoviny, je podľa M. Storožku len jednorazovým riešením. Ceny mäsa po tomto kroku opäť klesli a problémovým z tohto hľadiska začína byť aj mlieko, ktorého je na domácom trhu relatívne prebytok. Tlak spracovateľov na zníženie nákupnej ceny mlieka trvá a prejavuje sa cez rôzne príplatky. Poľnohospodárov to spolu s nepriaznivými poveternostnými podmienkami posúva za hranice existenčných možností a bez intervencie štátu zhorší ekonomiku silnejších subjektov a zlikviduje zadlžené hospodárstva.

Peter Farárik