Aby bolo viac zástav

Peter Kasalovský

Kedysi v prvej polovici 80. rokov som bol ako reportér v Trsticiach. Tamojší poľnohospodári vtedy nemali v závere zimy ani v predjarí problémy s krmivom pre dobytok. Na rozdiel od takmer všetkých družstiev vtedajšej čs. federácie a mohli ho aj predávať. V tichosti zaň vtedy získavali o. i. náhradné dielce a súčiastky do družstevného autoparku. Prezieravosť trstických poľnohospodárov prekážala mnohým, a dávali podnety hore, aby sa stali predmetom kritiky.

Už vtedy sa tam občania ponosovali, že do Galanty ako okresného mesta majú ďaleko. Ak si dobre pamätám, tak to vtedy bolo osemdesiat kilometrov. Taká bola vzdialenosť trebárs k odborným lekárom. Dnes už nie je, lebo v tejto obci majú od soboty okrem iných závideniahodných špecialít dokonca vlastné zdravotno-sociálne centrum sv. Alžbety. Informácia o jeho otvorení, a najmä zábery do interiéru 77-miliónového diela ma potešili viac ako bronz našich hokejistov.

V televíznom riporte som si nevšimol, aké tam boli vztýčené a či sa trepotali dve štátne zástavy: slovenská a maďarská. V mailovej pošte sme už včera našli upozornenie na túto „ďalšiu“ maďarskú provokáciu. Niekoľkokrát som si premietol v mysli ten televízny šot. Netvrdil by som, že tam popri štátnej zástave SR nebola aj maďarská, prípadne talianska alebo aj švédska. Boli tam viaceré zástavy, ale prečo sa rozčuľovať nad tým, že medzi nimi boli aj iné ako slovenská?!

Do trojtisícových Trstíc prišli v sobotu podpredsedovia NR SR Z. Martináková, P. Rusko a tiež B. Bugár, ale aj vládni činitelia za SMK. Spolu s nim tam boli aj zástupcovia maďarského parlamentu aj vlády. Azda kvôli nim sa niekto postaral o vyvesenie maďarskej zástavy. Pri takej veľkej slávnosti sa predsa vždy objaví aj prejav ľudskej spontánnosti či skôr prehnanej servilnosti. Azda k nej prispelo tých niekoľko miliónov z maďarských zdrojov.

Podstatné je to dielo, o ktoré sa pričinili konkrétni ľudia. Týmto sa treba pokloniť. Iným by som mohol pripomenúť, že aj v takom Švajčiarsku majú tradíciu vyvesovať zástavy. Zo štátnych len tú s helvétskym krížom, ale vlajky iných štátov, ku ktorým majú švajčiarski občania blízko prinajmenej z jazykového hľadiska, vztyčujú spravidla iba pri štátnych návštevách. Azda preto, že Švajčiarsko je pre nich de facto nadovšetko a považujú ho za svoj štát.

Ak popri štátnej zástave SR vejú na našom území aj vlajky iných štátov, berme to trebárs ako snahu organizátorov o pestrofarebnosť slávnostnej výzdoby. Ak sa však dnes niekde objaví nižšie postavený činiteľ ako prezident, premiér, resp. člen vlády či predseda parlamentu iného štátu, tak jeho vítanie by sa zatiaľ malo zaobísť bez štátnej zástavy. Nebuďme však formalisti, a dajme parlamentu priestor, aby zmenil pravidlá o tom, kedy používať štátne symboly iných štátov na našom území.

Peter Kasalovský