Presvedčili sa, že robia dobre

Nešetria investíciami, pôde aj dobytku dávajú to, čo potrebujú

Viete, aký je rozdiel medzi Jaroslavom a Jozefom Seifertom? Veľký. Aj keď iniciálky majú rovnaké J. S. Jaroslav bol uznávaný český básnik a Jozef významný slovenský poľnohospodár. Jaroslav žil v Prahe a Jozef v Kolte. Jozef dennodenne cestuje autobusom z Nových Zámkov, kde býva v činžiaku, do Kolty. Nie autom, ale autobusom, čiže nezneužíva družstevný dopravný prostriedok, čím šetrí na nákladoch zamestnávateľa. A predsa mali okrem priezviska obaja niečo spoločné: nenávisť k totalitnému režimu, ktorý im bránil rozvíjať svoje schopnosti. Jaroslavovi v poézii a Jozefovi v poľnohospodárstve.

Poľnohospodárske družstvo Kolta (predtým JRD) bolo známe široko-ďaleko. Nielen v novozámockom regióne, ale aj v susednom levickom, ktoré hraničí s chotárom Kolty. Aj po zlúčení s JRD Čechy pred 29 rokmi družstvo prosperovalo. Lenže osemdesiate roky, ako v mnohých družstvách, priniesli útlm vo výrobe a už pred rokom 1989 stáli pred bankrotom. Slovo prosperita poľnohospodárskeho podniku bolo pre mnohých Kolťanov cudzie. S úpadkom sa

nedokázal zmieriť

ani Ing. Jozef Seifert. Jeho pripomienky, najmä návrhy na návrat k úspechom, Seifertov predchodca bral na ľahkú váhu. Lenže čoraz viac družstevníkov videlo v návrhoch spásu. Pred tromi rokmi si ho drvivá väčšina členov PD zvolila za predsedu. Rýchlo sa presvedčili, že urobili dobre. Neúspechy vystriedalo napredovanie družstva, ktoré sa vracalo do čias, keď o ňom hovorili len v superlatívoch. Družstvo hospodári na 2705 hektároch poľnohospodárskej pôdy, z toho je 2553 ha ornej. Ovocné sady sú na 31-hektárovej výmere. Broskyne pestujú na 18 ha, hrozno na 97 ha. Minuloročná úroda ich nesklamala, najmä hrozno dobre speňažili. Odberatelia z Čiech platili vopred, zálohovo, po dodaní hrozna rozdiel doplatili. Horšie je to so slovenskými odberateľmi. Pol roka po skončení zberu hrozna si podlžnosti nevyrovnali.

„V okolitých poľnohospodárskych podnikoch tohtoročné jarné mrazy narobili škody nad očakávanie. V našom chotári nevyčíňali, hovorí Ing. Jozef Seifert, predseda PD. Ak počasie neodvráti od nás priaznivú tvár, v sadoch broskýň, sliviek a jabĺk zopakujeme minuloročný úspech. Pšenicu sme zasiali na 656 ha, raž na 180 ha, jarný jačmeň na 480 ha a miešanky na 112 ha. Porasty dobre vzišli, sú sľubné. Ešte zasejeme slnečnicu na 404 ha a kukuricu na 380 ha. Týmto plodinám

sa u nás darí,

ako sa zvykne hovoriť, v čase i nečase. Ani krmoviny nám už nespôsobujú starosti, aj keď výška úrod je závislá od počasia. Vieme, že ak chce družstvo prosperovať, štedro musia zarodiť obilné lány a slnečnica. Odvtedy, čo som sa stal predsedom, s peniazmi nešetríme na nákup priemyselných hnojív i chemických prípravkov, lebo ak pôda a porasty nedostanú to, čo potrebujú, nedosiahneme úrody z minulosti. Svoje zohráva aj voda, preto sme investovali do závlahového bubna.“ V Kolte ožívajú úspechy minulosti aj v živočíšnej výrobe, ktorá je závislá od výsledkov na poliach. Ak nechýbajú kvalitné krmoviny, chovy zvierat sa dostávajú na želateľnú úroveň. Hovädzieho dobytka chovajú 712 kusov, z toho je 301 kráv. Vlani v priemere od kravy nadojili 5879 litrov mlieka, v porovnaní s rokom 2001 dennú dojivosť zvýšili z 13,28 na 16,11 litra mlieka. Dojivosť má stúpajúcu tendenciu aj v súčasnosti. A čo je dôležité, vlani od kravy nadojili o 1030 litrov mlieka viac ako v roku 2001. Výroba nie je stratová, ale mierne zisková. Vlani chovali 2694 ošípaných, z toho 241 prasníc, s priemerným odstavom takmer 18 odstavčiat. Obávajú sa však budúcnosti, ošípané sa totiž ťažko predávajú. Vlani kilogram živej váhy predali po 43,67 Sk, lenže pred Vianocami klesla

nákupná cena

z 55 na 35 Sk, preto aj náklady na výrobu kilogramu hmotnosti sa zvýšili a vysoké sú aj dnes. Ak sa bude viac dovážať, náklady budú ešte vyššie, chov ošípaných sa stane pre družstvo nezaujímavý. To by si tí, čo o dovoze rozhodujú, mali uvedomiť, lebo tento problém sa ešte znásobí po našom vstupe do EÚ.

Hovorí sa, že po 1. máji 2004 zažijeme cenový šok, prízvukuje predseda. Ceny vplyvom vstupu do EÚ, ale aj zjednotenia sadzby DPH na 20 % sa ešte zvýšia. Obávame sa poklesu cien poľnohospodárskych produktov. Nazdávam sa, že rovnakú pozornosť, akú venujeme vstupu do EÚ, by sme mali venovať aj boju poľnohospodárov o svoju existenciu. Dnes nestačí len vyrábať, ale premeniť produkty na peniaze. Starosti nám spôsobuje poľská bravčovina. Môžu ich však znásobiť ďalšie produkty, poľnohospodárske i potravinárske. Údajne poľská vláda dotuje vývoz bravčového mäsa 22 korunami na kilogram. A u nás? Škoda reči. S predajom mlieka nemáme zatiaľ starosti. Zatiaľ hovorím preto, lebo nie sme si istí, že budú mať oň záujem noví zahraniční majitelia mliekarní. V súčasnosti je

odber mlieka

plynulý, neviem však, dokedy bude spracovateľ Mliekospol Nové Zámky uplatňovať garantovanú platbu. V predchádzajúcich rokoch generálny riaditeľ Mliekospolu Ing. Ján Šimunek presadzoval iba stabilné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, založené na serióznych zmluvách a ich dodržiavaní, čo prospelo výrobcom i spracovateľovi. Bola to príkladná spolupráca medzi poľnohospodármi a spracovateľom, čo odzrkadľuje v okrese Nové Zámky dlhodobú stabilitu vzťahov.

Kolťania výsledkami negujú tvrdenie, že poľnohospodárstvo prešľapuje na jednom mieste. Prešľapujú tam, kde sa spoliehajú na náhody, najmä na dotácie a „nehýbu“ rozumom. V Kolte rozum používajú, lebo vedeniu družstva záleží na tom, aby jeho členovia mali prácu a za ňu primerane zaplatené. Preto aj návrat do minulosti, nie totalitnej, dáva družstevníkom istotu, neprenasleduje ich vidina bankrotu, ale hlási sa úspech, ktorý plodí snaha o získanie čo najviac produktov z polí a z objektov živočíšnej výroby. Družstevníci za to vďačia predsedovi, ktorý reaguje na ich pripomienky rozumnými zásahmi do výroby a zažehnáva stagnáciu poľnohospodárskeho podniku.

Vladimír Levický