Ekonomický stroj pre tretie tisícročie

Hospodárske problémy Slovenskej republiky pri vstupe do Európskej únie

Najzávažnejšou požiadavkou pri vstupe SR do EÚ je zmena výkonnosti jej ekonomiky. Je to mimoriadne náročná a nevyhnutná úloha. Identifikácia a riešenie ekonomickej výkonnosti vyžaduje pochopiť, ako funguje ekonomický systém, množstvo finančných tokov medzi prvkami systému. Hospodárstvo je veľmi zložitým systémom. O správaní tohto systému a jeho výkone nám hovorí mnoho indikátorov, napríklad HDP, masa peňazí, inflácia a ďalšie. Sledovanie celej množiny indikátorov je známe aj v technických systémoch. Očividné je to, keď vstúpime do pilotovej kabíny v lietadle. Oči nám zastanú na množstve zariadení, ktoré pilota informujú o faktoroch ovplyvňujúcich chod lietadla. Aj vodič auta má na palubnej doske zariadenia, ktoré merajú rýchlosť, teplotu motora či počet otáčok. Človek pri vytáraní systémov všeobecne uvažuje tak, aby vstupy mali za následok čo najvyššie efekty, chce, aby systém pracoval s čo najmenšími stratami a potrebuje k tomu informácie sledujúce transformácie vstupov na výstupy.

Človek je tvorcom aj ekonomického systému, čo je mnohotvárny jav. My si ho vytvárame už desať rokov a v posledných rokoch už aj vzhľadom na vstup do EÚ. Ovplyvňovanie dráhy a výkonnosti ekonomického systému má teraz zásadný význam. Totiž aj podstatou fungovania ekonomického systému je transformácia vstupov na výstupy, a teda uplatňovanie zásady o efektívnosti fungovania ekonomického systému iba dokazuje schopnosť jeho tvorcu uplatniť poznatky ekonomickej vedy, ktorej základňa predstáv o tom, ako ekonomický svet funguje, je dnes obrovská. Pri tvorbe nášho nového ekonomického systému ju treba iba využiť. Ak sa má technický systém (auto)

presadiť na trhu,

konštruktér musí zabezpečiť také jeho parametre, ktorými sa vyznačuje analogický, už fungujúci systém (220 km/h). Typ auta, ktorý to nespĺňa, neprežíva. Po roku 1990 sme s úžasom sledovali, ako si naši občania začali kupovať moderné autá a opúšťali „pohodlné“ trabanty. Nemali by sme mať rovnaké požiadavky aj na ekonomický systém? Ak náš ekonomický stroj nevykazuje výkonnosť ekonomických strojov vyspelých krajín, liek je len jeden, opustiť ho. Ekonomický trabant našej ekonomiky nemôže súperiť s ekonomickým mercedesom vyspelej ekonomiky Nemecka. Musíme teda odkryť kapotu nášho ekonomického motora a zmeniť jeho parametre. Toto je problém, ktorý musí trápiť ekonómov, ak chcú zabezpečiť pre svojich pasažierov v ich ekonomickom motore satisfakciu poskytujúce cestovanie po vyspelej ekonomike Európy, a teda blahobyt. Doteraz prezentované názory v denníkoch aj v odbornej literatúre, s ktorými sa má možnosť občan oboznámiť, a reálne uskutočňovaná hospodárska politika vlád v SR však o týchto problémoch nehovoria. Nestačí zúžený či skreslený obsah problémov. Potrebujeme dostatočne hlboký a komplexný pohľad na objasnenie príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu procesu vstupu do EÚ, ktorý sa rodí ťažko a

To, že ovládame auto či lietadlo, je vďaka vede, vedeckým poznatkom, vďaka spoznaniu a využívaniu zákonov prírody. A je to práve vďaka ekonomickej teórii, že máme predstavy, ako funguje ekonomický systém, aké majú byť hodnoty parametrov ekonomického systému. Kto ich nepozná,

nemôže navrhnúť

nástroje na ich dosiahnutie, teda zmenu súčasných hodnôt parametrov tak, aby sa priblížili k úrovni, ktorá zabezpečuje efektívnu transformáciu vstupov na výstupy. Poznanie je nevyhnutným predpokladom na praktickú činnosť. Iste sa čitateľ pamätá, ako po roku 1998 bola vláda nespokojná so saldom obchodnej bilancie, čiže s bežným účtom platobnej bilancie. Zásahy predchádzajúcej vlády - depozitá, dovozná prirážka, fond na podporu zahraničného obchodu, zriadenie Eximbanky, sa prejavili deficitom zahraničného obchodu vo výške 80 mld. Sk. Identifikácia dvoch nerovnováh ekonomiky SR po roku 1998 a návrh opatrení sa končil tým, že deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 2001 sa ešte zvýšil - dosiahol viac ako 84 mld. Sk. Bez dôkladného poznania ekonomických zákonitostí sa predstavy tvorcov hospodárskej politiky nutne musia stať ekonomickou rozprávkou.

Vstup do EÚ žiada adaptačné procesy. Pod adaptačnými procesmi rozumieme súhrn foriem, ktorými národné ekonomiky a rôzne zoskupenia reagujú na zmeny v aktuálnom vonkajšom ekonomickom prostredí, najmä od druhej polovice 70. rokov (substitúcia energetických zdrojov, podpora štruktúrnej prestavby koncernov, prevratné zmeny v informačných technológiách, neľútostné preniknutie kapitálu na voľné trhy). Za všetkým tým je dobrý ekonomický systém. Výkonnosť nášho ekonomického systému je hlboko pod

spodnou hranicou

vyspelých ekonomík. Hovorí o tom viacero makroekonomických indikátorov. Zistíme to napríklad aj z materiálov OECD, a to konkrétne z jeho ekonomického prehľadu za rok 2002 o Slovensku. Tu sa uvádza, že HDP per capita u nás je 3709 USD. V tomto istom materiáli je uvedená tabuľka členov únie a z nej vidieť, že Rakúsko má per capita HDP vo výške 23 900 USD a Dánsko 25 459 USD, a to ešte v roku 1998. Nebudem uvádzať iné makroekonomické indikátory, a to preto, že HDP je súhrnný ukazovateľ. Dôležitá je nielen jeho výška, ale hlavne štruktúra, ktorá sa u nás za posledných desať rokov vôbec nezmenila, čo iba hlbšie otvára bolestivé rany ekonomického systému, motora SR. Parametre štruktúry HDP poskytujú informácie, pre koho sa HDP vyrába, teda charakterizuje blahobyt spoločnosti. S cieľom porovnať si pozrime údaje za najvyspelejšie hospodárstvo, teda USA. V tabuľke sú uvedené údaje o HDP, výdavkoch obyvateľstva na spotrebu (C), výdavkoch na investície (I) a rozčlenenie výdavkov na spotrebu do troch kategórií - výdavky na nákup tovarov dlhodobej spotreby (C1), výdavky na tovary krátkodobej spotreby (C2) a výdavky na služby (C3).

Tabuľka č. 1

Vybrané komponenty HDP USA a jeho štruktúra

Rok HDP, bil. USD

C

I

C/HDP

I/HDP

C1/C

C2/C

C3/C

1995 7400,5 4969,0 1143,8 0,671 0,154 0,12 0,30 0,58

1996 7813,2 5237,5 1242,7 0,670 0,159 0,12 0,30 0,58

1997 8300,8 5524,4 1383,7 0,665 0,167 0,12 0,29 0,59

1998 8759,9 5848,6 1531,2 0,667 0,175 0,12 0,29 0,59

1999 9248,4 6254,9 1625,6 0,676 0,176 0,12 0,29 0,59

Vidíme, že ekonomický stroj USA generuje takú štruktúru HDP, ktorá hovorí, že domácnosti zjedia z HDP asi 67 %. Obyvatelia USA ako hlavnú výdavkovú položku majú výdavky na služby, a to okolo 58 % z celkových výdavkov. Iba 12 % vynakladajú na tovary dlhodobej spotreby. Hospodárstvo potrebuje investovať iba 17 %. Aká je mechanika v pozadí týchto čísel, ako funguje

ekonomický stroj

USA, ktorý zabezpečuje obyvateľom 67 % HDP. A to je doslova učebnicový poznatok, že makroekonómia sa zaoberá skúmaním fungovania hospodárstva z hľadiska toho, čo (praslice, pšenica, špeciálne zariadenia) sa vyrába, ako (ručne, automatizovane) sa vyrába a pre koho (domácnosti, zahraničie) sa vyrába. V tabuľke vyššie vidíme, že štruktúra HDP odpovedá na otázku, pre koho sa vyrába. Len na doplnenie uvádzame, že HDP per capita v USA v roku 1998 bol 32 184 USD. Náš ekonomický stroj generuje za rovnaké obdobie hodnoty C/HDP iba na úrovni 0,49 - 0,51. Obyvatelia SR zjedia iba 50 % HDP? Pre koho vyrába náš ekonomický systém? Čo je v pozadí týchto neustále generovaných nízkych hodnôt? Asi zlý mechanizmus fungovania ekonomického systému, jeho zlé parametre. V USA potrebujú na 1 USD HDP asi 0,17 USD investícií. V roku 2000 sme my potrebovali 0,30 Sk investícií na 1 Sk HDP. Je to veľa. V predchádzajúcich rokoch to bolo až 0,39. Nie je nízka efektívnosť našich investícií?

Čo čaká náš ekonomický systém v EÚ? Zabezpečiť vysoký ekonomický rast. Indikujú to už spomenuté hodnoty HDP per capita Rakúska a Dánska. Dosiahnuť tieto hodnoty sa nedá za krátke obdobie. Pokúsili sme sa získať predstavu o dĺžke potrebného obdobia. Ukazuje sa, že je to príliš dlhé obdobie, aj za našich idealizovaných predpokladov. Dokumentujú to výpočty v tabuľkách (tabuľka 2). Vo výpočtoch sme vychádzali z toho, že v SR máme HDP per capita 8000 USD. Je to hodnota, ktorá predstavuje prepočet nášho HDP, už spomenutého, a to napríklad vzhľadom na paritu kúpnej sily. Rast ekonomiky SR uvažujeme na úrovni 7 %. Rast ekonomiky Rakúska sme počítali za predpokladu zachovania jej doterajšieho rastu za päť rokov, teda 2,2 %. Hodnoty HDP za Dánsko sme vypočítali za predpokladu, že aj v budúcnosti dosiahne tempo rastu ako za posledných päť rokov, teda 3,3 %.

Tabuľka č. 2: Projekcie rastu HDP vybraných krajín

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Slovensko 8 560,0 9 159,2 9 800,3 10 486,4 11 220,4 12 005,8 12 846,3 13 745,5

Rakúsko 26 643,5 27 229,7 27 828,8 28 441,0 29 066,7 29 706,2 30 359,7 31 027,6

Dánsko 29 945,6 30 933,8 31 954,7 33 009,2 34 098,5 35 223,7 36 386,1 37 586,8

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

Slovensko 14 707,7 15 737,2 16 838,8 18 017,5 19 278,8 20 628,3 22 072,3 23 617,3

Rakúsko 31 710,2 32 407,8 33 120,8 33 849,5 34 594,2 35 355,2 36 133,0 36 928,0

Dánsko 38 827,2 40 108,5 41 432,1 42 799,3 44 211,7 45 670,7 47 177,8 48 734,7

2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026

Slovensko 25 270,5 27 039,5 28 932,2 30 957,5 33 124,5 35 443,2 37 924,2 40 578,9 43 419,5

Rakúsko 37 740,4 38 570,7 39 419,2 40 286,4 41 172,7 42 078,5 43 004,3 43 950,4 44 917,3

Dánsko 50 343,0 52 004,3 53 720,4 55 493,2 57 324,5 59 216,2 61 170,3 63 188,9 65 274,2

Tempo rastu 7 % by nám zabezpečilo, že v roku 2026 sa priblížime k Rakúsku. Zabezpečiť 7-percentný rast je veľmi náročná úloha pre tvorcov a realizátorov ekonomickej politiky. Tempo rastu závisí od troch faktorov: od podielu investícií na HDP, kapitálovej náročnosti HDP a miery vyraďovania kapitálu (investícií). Sedem- percentný rast by si žiadal 39-percentný podiel investícií na HDP, kapitálovú náročnosť HDP tri a mieru vyraďovania 6 %. Dosiahnutie vysokého podielu investícií na HDP, ako vieme aj zo skúsenosti, nie je len otázka sústredenia peňažných prostriedkov, ale predovšetkým problém zabezpečenia príslušnej technickej a vecnej základne pre vlastný investičný proces. Zvýšiť kapitál predpokladá, že sa v príslušnej miere rozvinie stavebná výroba, vyrobia sa, alebo zo zahraničia sa dovezú príslušné technické zariadenia (technológie, stroje) a zabezpečí odborná obsluha. Zároveň vysoký podiel investícií na HDP znamená

škrtenie spotreby

domácností, čo, ako sme videli vyššie, je práve teraz problémom našej ekonomiky. Miera vyraďovania kapitálu 6 % zasa znamená, že zariadenia budú v procese výroby asi 16 rokov. Hľadanie riešení je teda veľmi náročné. Veľmi vážnym ekonomickým problémom bude problém inflácie. Ten je, ako je známe, úzko zviazaný s ekonomickým rastom a aj s nezamestnanosťou. Maastrichtské kritériá stanovujú, že inflácia vstupujúcej krajiny nesmie prevýšiť priemernú infláciu troch krajín s najnižšou mierou inflácie o 1,5 percentuálneho bodu. Náš 7-percentný rast, ako je známe z teoretických poznatkov, si bude nutne vyžadovať vyšší rast inflácie, ako je inflácia súčasných členov EÚ. Tvorcovia našej hospodárskej politiky však aj v tejto oblasti vnímajú ekonomický svet ako rozprávku. Zaviedli (akceptovali) pojem jadrovej inflácie, ktorý vyraďuje zo sledovaných tovarov a služieb tie, ktoré v poslednom období zaznamenali najvyšší rast cien - vodné a stočné, elektrinu, zemný plyn, železničnú a osobnú autobusovú dopravu. Je to

trójsky kôň,

ktorý môže nášmu hospodárstvu poškodiť. V našom trójskom koni by malo byť prekvapenie, že keď vstúpime do EÚ, ekonomický stroj prekvapí výkonnosťou, kvalitou výrobkov a služieb, konkurencieschopnosťou, čo sa odrazí vo veľkom dopyte po našich výrobkoch a službách. Je dobre známe, že nie je možné dovoliť infláciu cien tovarov a služieb a nedovoliť infláciu miezd. Medzi nimi je vzťah. Kto ho nevyužíva (nepozná), neprospieva. Na to iste zabudli aj ekonómovia EÚ, ktorí stanovili toto kritérium v Maastrichte pre vstupujúce krajiny. Náš ekonomický systém nemôže vytvárať bariéry v oblasti práce, ľudského kapitálu a sociálnych dimenzií človeka a nemal by byť k tomu ani nútený.

Archimedes odohnal Rimanov spod Syrakúz pomocou matematiky. Tento nástroj nám musí pomôcť skonštruovať ekonomický systém, ktorý nám pomôže vyhnať z nášho ekonomického domu chudobu. Tak ako sa Archimedovi pomocou modelu podarilo objasniť, pri akých podmienkach sa loď znova dostane do pôvodnej polohy, keď ju naklonia vlny a vietor, aj nám sa podarí skonštruovať taký ekonomický systém, ktorý na rozbúrenom ekonomickom mori sveta bude bez problémov plávať. Hľadanie zodpovedajúceho matematického modelu privedie človeka k hlbšiemu pochopeniu skúmaných javov tým, že ho núti logicky domyslieť všetky možnosti, jasne definovať používané pojmy, zobrať do úvahy všetky činitele a nájsť medzi nimi tie rozhodujúce. Buďme si istí, že ani EÚ nemá predstavu o jej ekonomickom stroji pre tretie tisícročie.

Prof. Ing. Jaroslav Husár, CSc., Mgr. ek.

Ekonomická univerzita Bratislava