CESTY DOSLUHUJÚ

Jamy, rolety na križovatkách, výmole a hromženie šoférov. To je smutná realita slovenských ciest nielen po zime. Odborníci tvrdia, že asi tretina ciest druhej a tretej triedy je v nevyhovujúcom alebo dokonca v havarijnom stave. V uplynulom roku sa na Slovensku opravilo iba 280 km ciest. Opravy ciest a mostov u nás dlhodobo zanedbávane s neakceptovateľnou výhovorkou, že na to niet financií. V tomto roku chce rezort dopravy v rámci pripravovanej koncepcie navrhnúť výrazne zvýšenie objemu finančných prostriedkov tak, aby sa ročne opravilo približne 1000 kilometrov ciest. Samozrejme, takýmto utopistickým víziám uverí iba ten, kto to politicky chce. Z rozpočtu nedávame na opravy dosť peňazí, a tak sa situácia naďalej zhoršuje. Väčšinu z tej nedostatočnej sumy, ktorú vyčleňujeme na investície do cestnej infraštruktúry, dávame na výstavbu a opravy diaľnic. V minulom roku sme uviedli do prevádzky 6,5 km nových diaľnic, čo je žalostne málo aj pre rozvojový štát a v tomto roku, podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, rezort plánuje otvoriť diaľničný úsek D1 Behárovce - Branisko v dĺžke 7,8 km a úseky rýchlostnej cesty R1 medzi Hronským Beňadikom a Rudnom nad Hronom v dĺžke 12,5 km. V roku 2003 plánuje rezort dopravy na prípravu a výstavbu diaľnic investície vo výške 9,5 mld. Sk. V minulom roku pritom objem investícií dosiahol 7,96 mld. Sk. Investície na výstavbu ciest sa na tento rok plánujú vo výške 970 mil. Sk. Vlani sa na výstavbe a opravách ciest preinvestovalo 1,01 mld. Sk. Na to, aby cesty boli u nás skutočne na poriadku, by bolo potrebné túto sumu až strojnásobiť.

Diaľnic máme na Slovensku 296 km, ciest prvej triedy 3220 km, ciest druhej triedy je u nás 3829 km a ciest tretej triedy je približne 10 396 km. Najhoršia situácia je na východe Slovenska. Takmer 35 % ciest II. triedy je napríklad v Prešovskom kraji v nevyhovujúcom stave a neraz pripomínajú doslova tankodrómy Situácia však nie je dobrá ani v Bratislave. Napríklad len na asfalty by mesto ročne potrebovalo vyše 200 mil. Sk, avšak realitou je približne 40 mil. Sk. Na druhej strane treba uznať, že opravy a údržba ciest nie sú lacnou záležitosťou. Napríklad náklady na jeden kilometer nového asfaltového koberca s hrúbkou tri centimetre sú približne 1,5 mil. Sk. Určite by pomohlo pri financovaní údržby ciest, keby výnosy z cestnej dane zostávali obciam a mestám. Žiaľ, štát aj tu kraľuje, a tak väčšina výnosov zo spomínanej dane ide do štátnej pokladnice, podobne ako miliardy z daní za motorové paliva. Samozrejme, na neúnosný stav ciest doplácajú naše automobily tým, že sa poškodzujú najmä prevodovky, tlmiče, kolesá, disky a nápravy. Pritom stav ciest sa zrejme nezlepší ani v budúcich rokoch, pretože v rámci reformy verejnej správy majú starostlivosť o cesty II. a III. triedy prevziať územné samosprávy. Pôvodným termínom mal byť 1. január budúceho roka, avšak dnes sa už uvažuje s júlom roku 2004. Dá sa s určitosťou predpokladať, že ani samosprávy nebudú mať dostatok peňazí na údržbu a opravy ciest, takže zlý stav vozoviek bude škodiť nielen našim automobilom, ale aj rozvoju turizmu. Stačí sa previezť po viacerých cestách východoslovenského regiónu a človek okamžite pochopí, prečo tam málo chodia nielen turisti, ale aj zahraniční investori. Situácia v kvalite ciest je však nevyhovujúca aj v perle našej turistiky, vo Vysokých Tatrách. Vozovka druhej triedy z Popradu do Starého Smokovca pripomína skôr tréningovú cestu pre rely pretekárov, než príjemný vstup do našich veľhôr.

Jozef Kunik