tematická strana - Košice

Vývoj závisí od osudu mesta

Košice - Západ s rozlohou 5,32 štvorcového kilometra je najväčšou z 22 mestských častí Košíc. Tvorí jeden z jej sídliskových satelitov, má viac ako 42-tisíc obyvateľov, takmer 14 800 obecných a družstevných bytov z éry komplexnej bytovej výstavby a viac ako 700 rodinných domov. Tento komplex by sa už ako samotný dal na slovenské pomery považovať za väčšie mesto. Na území mestskej časti sa nachádzajú významné sídla orgánov verejnej správy, je tam napríklad budova magistrátu mesta s kanceláriou primátora Košíc a, samozrejme, aj sídlo starostu s atypickou prístavbou v tvare

obrátenej pyramídy,

kde zasadá poslanecký zbor. Čo však v mestskej časti chýba, to je priemysel, a to by na prvý pohľad mohlo obyvateľov iba tešiť. Ale inak to musí chápať vedenie mestskej časti, lebo kde ekonomický potenciál nie je, tam z neho nemôžu plynúť ani príjmy a o to sú ochudobnení.

Výstavba mestskej časti s prívlastkom Terasa, či inak Nové mesto, sa začala pred viac ako 35 rokmi v súvislosti s budovaním Východoslovenských železiarní. Celá je rozdelená na osem územných celkov, tzv. Lunikov, čo vlastne odráža aj dobu, v ktorej vznikala. K významovo dôležitým stavbám patrí Fakultná nemocnica s poliklinikou na Triede SNP, kde je aj sídlo Lekárskej fakulty UPJŠ. Sídli tam dopravný podnik mesta (DPMK), dve centrá voľného času pre deti a mládež, kino Družba a z finančných inštitúcií Poľnobanka a Slovenská štátna sporiteľňa s dvoma pracoviskami.

Miestnu samosprávu už tretie volebné obdobie riadi jej starosta PhDr. Pavol Mutafov, čo znamená, že prakticky už deväť rokov bez prerušenia môže napĺňať hlavnú predstavu svojho úradu, čiže vybaviť a dobudovať mestskú časť tak, aby nebola iba nocľahárňou zamestnancov z priemyselných podnikov, ale aby sa v nej pracovný aj mimopracovný čas dal plnohodnotne využiť. Ak sa však spätne pozrie za uplynulým obdobím a hodnotí, čo sa mohlo realizovať, inak povedané, na čo

boli peniaze

a čo ostalo iba v podobe projektov, tvrdí, že v jeho prvom volebnom období, čiže v rokoch 1994 až 1998, bolo najviac zdrojov na investičné akcie a podľa toho sa mohol aj zariadiť. Vtedy prijali aj plán rekonštrukcií vnútroblokových priestorov a začali ho plniť v rokoch 1997 až 1998, pokračovali v ňom aj v ďalšom funkčnom období. Vtedy sa na investície dalo vyčleniť okolo 10 mil. Sk, z nich vytvárali napríklad aj miesta na parkovanie.

„Skončili sme však pri Luniku 5, pretože v dôsledku riešenia celkovej zadlženosti mesta a jeho dlhovej služby, naša mestská časť, závislá od prerozdeľovania podielových daní, stratila značnú časť financií,“ hovorí starosta Mutafov a dodáva, že peniaze, ktoré by im prináležali, mesto muselo dávať práve na splácanie dlhov a mestská časť si mohla dovoliť iba menšie investičné akcie okolo jedného milióna a aj tie koncom jeho druhého volebného obdobia. Ďalší škrt v ich plánoch znamenalo zavedenie ozdravného režimu Košíc v roku 2001 práve kvôli zadlženej mestskej kase a prijali aj zásadu znížiť podielové dane zo 600 na 500 korún na osobu. Darmo sú ďalšie projekty zo stránky dopravnej a parkovacej pripravené až po Lunik 8, keď

chýbajú zdroje,

konštatuje starosta a porovnáva Západ napríklad s Juhom, kde je priemyselná zóna alebo so Starým mestom, ktoré síce nepoberá podielové dane, ale žije viac spoločenským životom, čiže má aj vlastné príjmy predovšetkým z alkoholu, tabaku, výherných hracích automatov. Pritom Terasa je prevažne obytná zóna odkázaná na spomínané prerozdeľovanie a aj z predpokladaných výberov je veľa výnimiek, lebo napríklad aj nové domy sú oslobodené od daní z nehnuteľností. K bližšiemu vysvetleniu situácie P. Mutafov použil konkrétny príklad. Rozpočet Západu sa v tomto roku pohybuje na úrovni 25 mil. Sk (podielová daň asi 1700 Sk násobená počtom obyvateľov mestskej časti vychádza na 71 mil. Sk), prerozdelí sa asi 15 mil. Sk a 60 mil. Sk občania Terasy platia na dlhovú službu pre Staré mesto, kde sa dlžoba urobila, pričom ono má 70-miliónový rozpočet vďaka najmä príjmom z činností a navyše má opravené chodníky, cesty. Toto delenie je nespravodlivé, hovorí P. Mutafov, lebo občan Terasy chodí na 67 km dlhých neopravených chodníkoch, podobne vyzerajú dopravné križovatky a zo súčasného rozpočtu mestskej časti sa to pokryť ani nedá. Navyše pribudol stavebný úrad, opatrovateľská služba a štát dáva menej na tieto činnosti, akoby mal a pokiaľ neprejdú z ozdravného na iný režim, situácia sa nezlepší.

Podstatu problému vidí starosta Západu vo vyriešení dvoch krokov v rámci dlhovej služby mesta. A to splátkového kalendára na úver 1,2 mld. Sk na 15 rokov a 400 mil. Sk obligácií. Ak sa ich totiž nepodarí kúpiť za časť speňažených lesov či iné hodnoty, tak sa bludný kruh nebude dať pretrhnúť. Daný stav súčasne vyvolá

ťažšie prežívanie

bohatších mestských častí a ešte viac chudoby v chudobnejších. „My predsa nemôžeme zdaňovať ani školy, ani nemocnice a nemáme odkiaľ zobrať nové zdroje,“ zdôrazňuje P. Mutafov, pričom poukazuje na zdražovanie energií, poštových služieb a ďalšie náklady pribúdajú na stavebný úrad. Keď sa nespeňaží majetok a mesto nevyrovná obligácie, tak ani magistrát nebude schopný zaručiť 600-korunovú podielovú daň. Preto sa aj projekt na realizáciu tržnice každým rokom vzďaľuje. Pomôcť chudobnejším mestským častiam by mohla aj zmena v zákone o Košiciach a v rozpočtových pravidlách. Stálo by za to podľa názoru starostu Západu vyvolať stretnutie zainteresovaných a pomenovať, čo správa mesta Košice potrebuje pre obdobie napríklad minimálne ďalších desať rokov. Teda zadať základné východiská a zhodnotiť, či má byť rozšírenejšia alebo ekonomickejšia, ktoré aktivity má mesto vykonávať, v ktorej mestskej časti majú byť isté agendy, čiže kvalifikovaný rozbor potrieb správy, na základe toho systemizovať počty ľudí v jednotlivých lokalitách, a to by dalo odpoveď aj na otázku užitočnosti 22 mestských častí a či ich treba viac alebo menej. „Zákon by mal byť predovšetkým odpolitizovaný, ako sa len dá, a postavený na vecnosti, kde prvoradým kritériom na jeho posúdenie by malo byť to, či funkčnosť a štruktúra sú v symbióze a či jeho znenie bude vyhovujúce pre trendy povedzme troch funkčných období z hľadiska občana i peňazí,“ mieni P. Mutafov a nebráni sa iniciatíve zvolať takéto stretnutie, ak to má ľuďom a veci prospieť.

Starostu Západu sa bytostne dotýka reforma verejnej správy z dvoch príčin. Prvou je zo všeobecnosti, pretože je to o samospráve, ktorú riadi a druhou je jeho aktivita na poste člena predsedníctva ZMOS. Zo súčasného stavu je rozčarovaný, hovorí, že

je to antireforma

a podľa nálad z nedávneho snemu usudzuje, že to nie je iba jeho názor. Hoci najpodstatnejšou vecou minulého obdobia bola reforma verejnej správy a finančných tokov, prvú charakterizuje ako začatú a polovičatú, nedokončenú, necielenú, nesystémovú. O finančných tokoch v prospech samosprávy sa ani len nezačalo hovoriť, jednoducho neustále prevláda tendencia centralizácie moci. Sám dospel k názoru, že bolo treba prijať zásadu integrovanej verejnej správy, čiže okresné úrady mali prejsť pod vytypované mestské časti či mestá, ktoré by plnili aj integrovanú funkciu štátu aj samosprávy, čo funguje v mnohých štátoch, napríklad Nórsku, Dánsku, Maďarsku a podobne a vedúcou osobnosťou na čele týchto úradov by bol volený predstaviteľ. Existujúci systém však označil za zlý, pretože za predpokladu rušenia okresov nastane súperenie jednotlivých ministerstiev o založenie špecializovanej správy, čo prinesie namiesto menšieho počtu práve opačný, a tým neželaný stav úradníkov.

Na Rómov sa inak hľadí v Bratislave ako v Banskej Bystrici či v Košiciach, čiže v závislosti od počtu ich výskytu. V Košiciach neobišiel ani Terasu, konkrétnejšie ani asanačné pásmo medzi budovou úradu a rozostavaným zimným štadiónom, kam sa Rómovia vždy nasťahujú a stavajú si chatrče. Podľa starostu však tento problém je iba sekundárny, prapríčina spočíva v tom, že títo ľudia už raz

predali byty

a sú na ulici. „Ak im zbúrame strechy nad hlavou, postavia si ich na inom sídlisku, a tak putujú ďalej. Pokiaľ im nevybudujeme akési režimové pracovisko, priestor, kde budú môcť existovať, hoci hangáre prerobené na núdzové bývanie, aby sa nemuseli potulovať v lesoch a kde by bola aj istá úroveň služieb, základnej hygieny a princíp osobitného príjemcu, problém budeme len tlačiť pred sebou a nevyriešime ho a potom dochádza aj k tomu, že napríklad obsadia aj záhradné chatky,“ hovorí starosta. Chýba však legislatíva, ktorá by v prípade, ak sa nájde niekto bez trvalého pobytu v Košiciach, umožnila jeho vyhostenie, takže veľké mestá sa vo všeobecnosti stávajú útočiskom takýchto ľudí. Za prvej ČSR platil zákon o domovskom práve. Bolo by potrebné opäť ho prijať, zdôrazňuje, lebo obci vo všeobecnosti umožňoval, ak sa niekto evidentne po nej potuloval bez trvalého pobytu, posadiť ho na dopravný prostriedok a dopraviť ho do bydliska s trvalým pobytom, aby sa oňho starala tamojšia správa. Tým by značne poklesla kriminalita a ďalšie negatívne javy.

Hoci prosperita mestskej časti bude závislá od toho, ktorým smerom sa uberie vývoj celého mesta, P. Mutafov predsa len má vízie, ktorých sa nechce vzdať. Problém mu narobil prípad už postaveného nákupného centra Kaufland, ktorého prevádzku spustili na Popradskej ulici v závere minulého roka bez platných povolení. Investor totiž nedodržal projekt o štvorprúdovej prístupovej komunikácii, najskôr požiadal o odloženie dokončenia stavby a potom o vydanie povolenia na jej predčasné užívanie. Po dlhých peripetiách strany si vydiskutovali problém a podľa starostu do konca júna má byť definitívne vyriešený. Druhú stavbu pripravuje v tesnej blízkosti úradu ďalšia zahraničná investičná spoločnosť za 300 mil. Sk a tá by mala byť ozajstným Kauflandom aj s veľkým obchodným strediskom a pridruženými službami. Treťou aktivitou je pripravované obchodné stredisko LIDL pri križovatke Popradská - Toryská a ďalšou

obytný súbor Grot

plánovaný pre 300 bytových jednotiek a aj rodinných domov v rámci komunálnej výstavby ako jedna z najväčších stavebných akcií na Slovensku v investičnom náklade do 800 mil. Sk. Mestská časť sa podieľa ako investor na infraštruktúre a už požiadala štát o dotáciu. Spomínané akcie dajú zároveň pracovné príležitosti mnohým stavbárom.

Ladislav Kulik

Tabuľka:

Hospodárenie MČ Košice - Západ v roku 2002 ( v tis. Sk)

rozpočet - 2002 uprav. rozpočet plnenie % plnenia

k uprav. rozp.

príjmy - spolu 28 910 32 819 31 965 97

v tom: bežné 28 910 27 469 26 592 97

kapitálové 0 4 250 4 250 100

fin. operácie 0 1 100 1 123 102

čerpanie

výdavky - spolu 28 910 32 819 31 350 96

v tom: bežné 27 108 26 767 25 843 97

kapitálové 1 802 6 052 5 507 91

Zdroj: MČ Košice - Západ