SLOVENSKÝ PROBLÉM

Viac ako dosť vrcholových manažérov by mohlo či skôr malo závidieť predsedovi predstavenstva VW Slovakia, a. s., prezidentovi Združenia priemyselných zväzov SR a prezidentovi Združenia automobilového priemyslu SR Jozefovi Uhríkovi (ročník 1939) nielen jeho dynamiku, ale aj predbiehať dobu svojím myslením. Aj keď sú takí podnikatelia, ktorým prekáža, že nie je takpovediac slovenským podnikateľom, ale len vrcholovým manažérom v službách svetovej značky. Akoby vrcholový manažér nebol podnikateľom. Je, lebo inak by neuspel v nijakej firme, a tobôž v takom koncerne, akým je Volkswagen. Jozef Uhrík sa so svojimi spolupracovníkmi postaral o zvládnutie celkovo päťdesiatmiliardovej investície. Má na svedomí o. i. aj to, že slovenský VW je treťou najväčšou firmou v rámci koncernu, na pochode sa rozvíja a s desaťtisíc zamestnancami realizuje štvrtinu slovenského exportu. Patrí medzi tých niekoľko osobností, za ktoré by sme sa mali poďakovať osudu, a ktorým záleží výlučne aj na tom, ako sa bude vyvíjať domáca ekonomika a podnikateľský stav. Opäť sme sa raz stretli a spoločne sa vyrovnali s viacerými otázkami, ktoré rotujú v našej spoločnosti, a teda aj v podnikateľskej sfére. Dnes ponúkame jeho názor na to, v akom stave je slovenská ekonomika a zajtra budeme hovoriť o sociálnom zmieri, o pomeroch v AZZZ SR a Združení priemyselných zväzov, o možnostiach domácej ekonomiky, o nevyhnutnosti podpory malému a strednému podnikaniu, ale aj o tom, koľko pravdy by mohlo byť na tom, že podnikateľská sféra by mohla navrhnúť kandidáta do prezidentských volieb.

J. Uhrík: Z hľadiska základných ukazovateľov, ktoré sa vyjadrujú rastom priemyselnej výroby, vývojom zahraničnoobchodnej bilancie, vývojovými trendmi v exporte, si myslím, že celkový vývoj nemožno označovať za nezdravý. Skôr naopak, lebo sú tu prvé symptómy, ktoré oprávňujú na konštatovanie, že sme parametrami ekonomiky za úrovňou 1989. roku. Pokiaľ ide o jednotlivé väzby, tak treba vnímať, že za niektorými pozitívnymi výsledkami sa skrývajú objemy najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov, a spomedzi nich ide najmä o automobilový priemysel. Ten má tempá, o ktorých sme pred desiatimi rokmi ani nesnívali. Vďaka tomu, že sa rozvinul automobilový priemysel, ktorý sa podieľa na priemyselnej produkcii viac ako 19 % a v exporte sa dostal za hranicu 26 %, a v tejto dynamike pokračoval aj v prvom štvrťroku, a tí, ktorí pracujeme v tom priemysle, vieme, že bude takýmto tempom pokračovať do konca roku, môžeme lepšie vnímať a postupne riešiť niektoré problémy, ktoré v priemyselnej výrobe máme. Za najzávažnejšie zo všetkého považujem to, že sa nám nedarí naštartovať malé a stredné podnikanie. Teda, že nemáme dosť takých ľudí, ktorí by komunikovali s veľkými globálnymi hráčmi, ktorí sa už nachádzajú v SR. Takže si myslím, že je to téma, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť, aby sme zvládli technologické inovácie, ale aj inovácie všeobecne, aby sa mladí ľudia nebáli vstupovať na toto rizikové pole. Treba rozmýšľať a čo najskôr začať s vytváraním materiálnych predpokladov pre budúce zázemie našej ekonomiky. Pravda, tento problém nie je len naším problémom. Majú ho aj v okolitých transformujúcich sa krajinách, a my vieme, že je kľúčovým pre celkový vývoj. V tom vidíme aj našu podnikateľskú a občiansku zodpovednosť. Veľa si sľubujeme od Priemyselného inštitútu, s ktorým komunikuje STÚ, Žilinská univerzita, TU Košice a Trenčianska univerzita. Je tu Slovenské centrum produktivity práce a podpora zo strany MH SR, ale aj podnetné závery nedávneho stretnutia predstaviteľov zamestnávateľských organizácií s premiérom M. Dzurindom. Koniec koncov je tu nielen vôľa, ale aj chuť postarať sa o zásadný impulz pre rozvoj malého a stredného podnikania.

(Hd, vs)