Investovať musíme do inovácií

Profitujú z toho, že si zachovali vedecko-výskumnú základňu

Ak chceme po vstupe do Európskej únie odstrániť svoje hospodárske zaostávanie za terajšími členmi spoločenstva, musíme viac investovať do vedy a inovácií. Pripomínajú nám to viacerí analytici a upozornila nás na to aj Svetová banka vo svojej najnovšej štúdii, na vypracovaní ktorej sa podieľala aj EÚ a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Je nespochybniteľné, že sme si z obdobia svojej socialistickej minulosti priniesli pomerne dobré predpoklady na to, aby sme mali úžitok z „revolúcie poznania“. Je to najmä dobre vzdelaná pracovná sila, príslušná kompetencia v oblasti vedy a technológií, pomerne dobre rozvinuté komunikačné zariadenia a rastúca tendencia k nehatenému zahraničnému obchodu. Odborníci však varujú pred ďalším zvyšovaním deficitov v nízkych výdavkoch na vedu a vývoj, nedostatočnom systéme doškoľovania, vo využiteľnosti počítačov a v nedostatočnom rozšírení internetu. Veda potrebuje stratégiu a financie. V prvom rade sa musia vytvoriť také rámcové podmienky, aby podnikateľská sféra žiadala efektívne využívanie poznania. Vzdelávací systém sa musí výraznejšie zamerať na potreby hospodárstva. A napokon: podniky a výskumné pracoviská by mali vytvoriť spoločnú inovačnú sieť. Komisár Európskej únie pre vedu a výskum Philippe Busquin vyzýva slovenskú vedecko-technickú komunitu a podniky, aby sa zúčastňovali na vedeckom programe EÚ. Medzi hlavné výskumné oblasti budú patriť: napríklad nanotechnológia, informačná spoločnosť, biotechnológia, doprava a energie, životné prostredie a ďalšie.

Na vedu a výskum sa v SR vydáva stále veľmi málo, približne 0,6 percenta HDP. V Európskej únii výdavky na vedu predstavujú 1,9 percenta. Slovenskí vedci už dlho upozorňujú na to, že táto oblasť sa dostala na okraj záujmu spoločnosti a je trpená. Pracoviská neohrozuje len finančná podvyživenosť, ale aj svetová globalizácia. SAV pripravila pre vládu viaceré odporúčania. Jedným z nich je dosiahnuť v roku vstupu Slovenska do EÚ jej priemer výdavkov na vedu zo štátnych zdrojov, ktorý predstavuje 0,9 až 2 percentá HDP. Nevyhnutné bude zachrániť intelektuálny potenciál Slovenska a zvýšiť podporu informatizácie spoločnosti. Napriek „podvyživenosti“ je úroveň výskumu v SR excelentná a v mnohých oblastiach porovnateľná so svetom. Slovensko je spomedzi 50 vyspelých štátov sveta na 12. mieste v efektívnosti prostriedkov, zaradilo sa do európskeho výskumného priestoru. Podielom 4,7 percenta výskumníkov na 1000 ekonomicky činných obyvateľov sa SR priblížila k stavu v EÚ.

Od júna by sa malo zmeniť hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu určenými pre vedu a techniku. Ministerstvo financií totiž pripravilo výnos, ktorý podrobne upravuje nakladanie s prostriedkami štátu v rozpočtových, príspevkových a neziskových organizáciách, občianskych združeniach, ale aj vo verejných a v súkromných vysokých školách. Tento všeobecne záväzný právny predpis upravuje financovanie štátnych objednávok, výskumu a vývoja v rámci štátnych programov, ale aj financovanie výskumu a vývoja podporovaného Agentúrou na podporu vedy a techniky. Nevzťahuje sa na financovanie rozvoja technickej infraštruktúry pre výskum a vývoj v neziskových organizáciách, občianskych združeniach a vo verejných a v súkromných vysokých školách. Navrhovaná právna úprava, ktorú ministerstvo financií posunulo do medzirezortného pripomienkového konania, by mala nadobudnúť účinnosť od 1. júna. Nemala by mať dosah na štátny rozpočet ani rozpočet VÚC a obcí.

Eleonóra Bujačková

Graf:

Ročné výdavky na výskum a vývoj (% HDP)

Fínsko 3,67

Nemecko 2,52

Francúzsko 2,13

Belgicko 1,96

Slovinsko 1,51

Česko 1,25

Írsko 1,21

Španielsko 0,97

Grécko 0,67

Slovensko 0,66

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd