Iracké otázniky

Po skončení bojov na Strednom východe sa čoraz viac vynárajú otázky, ako bude ďalej vyzerať budúcnosť Iraku a tamojšieho ropného priemyslu. V tejto arabskej krajine sa pritom nachádzajú druhé najväčšie dokázané zásoby ropy na svete po Saudskej Arábii.

Krajina doteraz mohla svoje čierne zlato vyvážať iba obmedzene. Od napadnutia Kuvajtu Saddámom Husajnom v roku 1991 boli totiž na Irak uvalené sankcie Bezpečnostnou radou OSN. Tie síce boli neskôr aspoň sčasti uvoľnené, Bagdad však mohol ropu vyvážať iba v limitovanom množstve v rámci programu Ropa za potraviny, na ktorý dohliadala OSN. V marci tohto roka bol však aj tento vývoz prerušený po tom, ako Spojené štáty spoločne s Veľkou Britániou začali vojenskú operáciu s cieľom zosadiť Saddáma Husajna. Irak dovtedy ťažil 2,5 mil. barelov ropy denne, z čoho približne 1,8 mil. barelov bolo určených na export.

Rozporné vyhlásenia

Je však otázne, ako rýchlo sa v krajine podarí dostať ťažbu na úroveň zo začiatku roka. Američania, ktorí riadia rekonštrukciu krajiny, ju zatiaľ obnovujú len pomaly a v súčasnosti dosahuje len 200 tis. barelov. Samír Abbás Ghazbán, ktorý je de facto šéfom irackého ropného priemyslu a budúci možný minister, minulý štvrtok uviedol, že krajina sa dennú produkciu ropy zaviazala zvýšiť na 1,5 mil. barelov do konca mája. Prioritou by malo byť uspokojenie potrieb domáceho priemyselného sektora.

Už v nedeľu však prekvapujúco musel Ghazbán svoje predošlé vyhlásenie korigovať, keď oznámil odloženie dosiahnutia spomínanej 1,5-miliónovej hranice ťažby o mesiac neskôr z dôvodu podrobného zhodnotenia vojnových škôd. „Boli sme príliš optimistickí, ale po stretnutí so zástupcami ropných a plynárenských spoločností vidíme súčasnú situáciu reálnejšie,“ uviedol.

Spojené štáty nedávno jednostranne zrušili obmedzenia na obchod s Irakom. Zároveň už pripravili rezolúciu pre Bezpečnostnú radu OSN, ktorá požaduje zrušenie všetkých sankcií na Irak s výnimkou embarga na nákup zbraní. To by umožnilo zvýšiť vývoz z arabskej krajiny nad predvojnové úrovne. Príjmy by sa ukladali do tzv. Irackého fondu pre pomoc a následne by sa použili na humanitárne potreby a rekonštrukciu krajiny.

V prípade, že by bola rezolúcia schválená, prinieslo by to postupné zrušenie programu Ropa za potraviny, ktorý bol koncom apríla predĺžený predbežne do 3. júna. Od tohto programu závisí podľa odhadov približne 60 % z 26 miliónov Iračanov. Niektorí experti varujú, že príliš rýchle skončenie programu OSN by mohlo týchto ľudí vážne ohroziť.

Rusko je proti

Proti skončeniu sankcií sa však stavia spolu s niektorými ďalšími krajinami predovšetkým Rusko, ktoré trvá na tom, aby bola produkcia ropy aj naďalej pod kontrolou OSN. Vývoz irackej ropy na svetové trhy by znížil svetové ceny a teda aj príjmy Ruska, ktoré je druhým najväčším exportérom čierneho zlata po Saudskej Arábii. Ruské firmy sa tiež výraznou mierou podieľali na rozdeľovaní humanitárnej pomoci v Iraku.

Je tiež otázne, ako úzko bude pri stanovení vývozu ropy Irak spolupracovať s Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Irak bol jedným z piatich zakladateľov kartelu, ale od roku 1991 má pozastavené členstvo a zatiaľ nie je jasné, či si ho obnoví alebo z OPEC-u vystúpi. Poul Nielson, dánsky komisár Európskej únie pre rozvoj a humanitárnu pomoc, minulý týždeň povedal, že Spojené štáty si chcú privlastniť irackú ropu. „Myslím si, že Spojené štáty sú na ceste stať sa (cez Irak) členom OPEC-u,“ uviedol Nielson. Európska komisia ako celok sa však neskôr od jeho vyjadrení dištancovala. Naopak, niektorí členovia OPEC-u zastávajú, čo sa týka členstva Iraku v karteli, iný názor. Prezident Venezuely Hugo Chávez už v apríli vyjadril názor, že Irak z organizácie vystúpi. Spojené štáty sa pritom vyjadrili, že v tejto otázke sa bude môcť Bagdad rozhodnúť sám.

Michal Mušák