Tvár niekdajšej výhody

Komentuje Eleonóra Bujačková

Vždy, keď analytici a politici rozoberajú možnosti našej spoločnosti v rozšírenej Európe, zväčša dokladujú, že jedinečnou devízou je vzdelanosť. Popri relatívne nízkych mzdách je aj hlavným tromfom pre zahraničných investorov. Ibaže situácia na trhu práce dnes odráža celkom inú realitu. Kým v roku 1988 absolvovalo vysoké školy takmer jedenásťtisíc vysokoškolákov, v minulom roku ich bolo necelých deväť tisíc. Chýbajú najmä odborníci technických smerov. Na techniku sa uchádzači skutočne nehrnú. Na jednej strane je to ešte stále dôsledok zmien, ku ktorým u nás došlo, na druhej strane skutočnosť, že nie všetky vysoké školy sa dokázali vyrovnať so zmenenými podmienkami. Pritom práve technické odbory patrili ešte nedávno k najlepšie vybavenými technickými prístrojmi, fungovali tu vedecko-výskumné laboratóriá a existovalo tu mimoriadne silné prepojenie na priemyselnú prax. Tá určovala, akého špecialistu potrebuje a na jeho príprave sa i prakticky podieľala. Vychádzajúc z tvrdení viacerých podnikateľov, zdá sa, že sme aj túto dobrú východiskovú pozíciu premrhali. Už neobstojí ospravedlňovanie, že sa na začiatku transformácie spoločnosti na novú kvalitu zrušili dobre fungujúce kontakty na prax, že mnohé podniky sa rozpadli, a tie, ktoré zostali, majú celkom iné, existenčné problémy, a tak študent vysokej školy je pre nich skôr príťažou.

Trinásť rokov samostatného Slovenska je dosť dlhý čas na to, aby sme našli východisko. Už dávno bolo potrebné nájsť nové metódy, nové odbory na výchovu špecialistov. Už dávno mali „školáci“ bombardovať výrobnú prax s ponukou spolupráce a navyše predložiť jej predstavu nového profilu absolventa. Svedomie spytovať si však môžu aj samotní podnikatelia. Nie je veľa takých príkladov, kde pochopili, že bez špičkového odborníka v konkurencii neobstoja a teda participujú na vzdelávaní špecialistov. A tak postupne pribúdajú niekdajšie tzv. podnikové štipendiá, prevádzková prax sa vracia do výrobnej haly. Zvyšuje sa aj podiel vysokoškolskej vedy na riešení náročných inovačných projektov. Nemožno sa spoliehať, že všetko sa vyrieši klasickým trhovým mechanizmom. Spätná väzba na kvalitu a kvantitu absolventov je totiž veľmi dlhodobá. Ak spoločnými silami nenájdeme riešenie, môže sa nám onedlho stať, že nebudeme mať dostatok špičkových vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Potom sa ocitneme tam, kde sme určite nechceli byť. Staneme sa lacnou a nekvalifikovanou pracovnou silou v strede Európy.