Stratových podnikov neubúda

Ekonomické výsledky poľnohospodárskej výroby za rok 2002

Podľa predbežných štatistických údajov poľnohospodári (právnické osoby s 20 a viac zamestnancami), ktorí sa podieľali 82,7 percenta na celkových výnosoch a predstavovali základ poľnohospodárskej výroby, skončili v minulom roku hospodárenie so ziskom (hospodársky výsledok pred zdanením) 155 mil. Sk, čo bolo o 71,5 % menej ako v roku 2001, pri znížení počtu ziskových podnikov z 57,5 % na 52,9 %. Celková ziskovosť sa dosiahla zásluhou ziskovosti obchodných spoločností (najmä ich obchodnej činnosti), pretože poľnohospodárske družstvá boli stratové. Ak by obchodné spoločnosti nedosiahli zisk v obchodnej činnosti, poľnohospodárstvo by bolo v roku 2002 opäť stratové, pretože vyšší zisk obchodných spoločností kompenzoval stratu z prvotnej poľnohospodárskej činnosti najmä poľnohospodárskych družstiev.

Počet podnikov sa medziročne znížil o 5,5 %, čo možno pripísať ústupu stratových podnikov. Zisk dosiahlo 53 % podnikov a z hľadiska právnych foriem 47 % poľnohospodárskych družstiev a 63 % obchodných spoločností. Charakteristické pre medziročný vývoj bol výrazný pokles zisku v ziskových podnikoch (17,4 %) a miernejší pokles straty v stratových podnikoch (1,6 %). Kým zisk v ziskových podnikoch medziročne klesol až o 420 mil. Sk, strata v stratových podnikoch o 31 mil. Sk, napriek tomu celkový objem zisku (1994 mil. Sk) vytvorený ziskovými podnikmi vykompenzoval a tiež prekročil objem straty (-1834 mil. Sk) stratových podnikov. Tento vývoj napovedá, že po doznení kladných účinkov finančných prostriedkov poskytnutých podnikom za kompenzáciu sucha v minulých rokoch, ako aj celkovým poklesom dotačnej podpory (14,4 %), došlo v roku 2002 k zníženiu hospodárskych výsledkov. Pokles hospodárskeho výsledku ovplyvnili hlavne

ziskové podniky

poľnohospodárskych družstiev, ktoré znížili zisk až o 404 mil. Sk, pritom celkové medziročné zníženie v poľnohospodárskych družstvách bolo 513 mil. Sk, a tak sa tieto zo zisku 251 mil. Sk v roku 2001 dostali v roku 2002 do straty -262 mil. Sk. Strata by bola ešte vyššia (-401 mil. Sk), ale bola eliminovaná ziskom (139 mil. Sk) z obchodnej činnosti aj v tejto forme hospodárenia.

Obchodné spoločnosti skončili hospodárenie so ziskom 414 mil. Sk, čo bolo medziročne o 34,8 % viac, hlavne zásluhou obchodnej činnosti, ktorá im priniesla zisk 239 mil. Sk. Z celkového počtu ziskových podnikov (471) až 66 % vytvorilo zisk v intervale 0 - 3 mil. Sk a 11,5 % podnikov (54) dosiahlo zisk vyšší ako 10 mil. Sk. Pomerne malý počet podnikov (len 19) dosiahlo zisk vyšší ako 20 mil. Sk. Tak ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2002 najväčšia početnosť ziskových podnikov oscilovala do 3 mil. Sk na podnik, čiže veľkosť ziskov nebola významná. Rozdielne výsledky hospodárenia v rozhodujúcich právnych formách podnikania boli spôsobené odlišnými vývojovými tendenciami

nákladov a výnosov,

ako aj odlišnou štruktúrou výkonov. Kým v poľnohospodárskych družstvách aj pri pomalšom poklese výnosov ako v obchodných spoločnostiach náklady klesali pomalšie ako výnosy, obchodné spoločnosti, pri významnom poklese výnosov (7,8 %) a radikálnej úspore nákladov (8,7 %), hlavne v obchodných činnostiach (nákladoch na predaný tovar), ale aj vo výrobnej spotrebe (o 464 mil. Sk) dosiahli kladný efekt. Okrem toho v obchodných spoločnostiach významnú úlohu zohrala samotná obchodná činnosť, ktorá bola dvakrát vyššia ako v poľnohospodárskych družstvách so ziskom 239 mil. Sk, čím prispela spolu s výraznejšou úsporou celkových nákladov k ziskovosti poľnohospodárstva. Obchodné spoločnosti dosahovali až 70-percentný podiel na tržbách za tovar, kým poľnohospodárske družstvá 30-percentný.

Z analýzy vyplýva, že v roku 2002 efekty prinášajúce zisk z obchodnej činnosti boli v obidvoch rozhodujúcich podnikateľských formách (PD, OS) podstatne vyššie ako efekty zo samotnej prvotnej poľnohospodárskej činnosti. Z toho možno dedukovať, že zisk najmä v obchodných spoločnostiach vznikol v dôsledku obchodného výkonu. Výrazné zníženie výnosov (takmer 3 mld. Sk či 5 %) možno pripísať: poklesu dotačnej podpory (14,4 %), poklesu

nákupných cien

poľnohospodárskych produktov (index 99,3), zníženiu výroby aj v dôsledku strát z neukončeného zberu niektorých plodín (zemiaky, kukurica) pre nevhodné klimatické podmienky a následne pre zníženie odbytu poľnohospodárskej produkcie niektorých komodít, ako aj poklesu tržieb za tovar (11 %) a vnútropodnikových zásob (o 804 mil. Sk). Podniky v snahe redukovať náklady obmedzili výrobnú spotrebu (predovšetkým obchodné spoločnosti), ale na druhej strane viac využívali služby (5,2 %). K zvýšeniu účtovnej pridanej hodnoty (2,8 %) významnejšie prispela jej časť vytvorená najmä v obchodnej činnosti. Formovanie trhového prostredia pod vplyvom poklesu nákupných cien nútilo manažment podnikov rozhodovať o predaji zásob v očakávaných cenových zvýhodneniach. Podniky využívali verejné sklady a prostredníctvom skladiskových záložných listov si zabezpečovali finančné prostriedky a s odstupom času zhodnocovali, resp. zhodnotia svoje produkty.

Reštrukturalizácia poľnohospodárskych podnikov a tým efektívnejšie využívanie majetku sa premietlo v jeho poklese (0,8 %), ktorý bol však miernejší (707 mil. Sk) ako v predchádzajúcich rokoch. K zmierneniu poklesu majetku prispela aj zvýšená investičná aktivita s úrovňou obstaraných investícií 7,1 mld. Sk, ktoré významne prekročili jednoduchú reprodukciu. Nové investície smerovali najmä do strojov a zariadení, stavieb, ale aj do základného stáda. Investičnú aktivitu podporila aj dotačná podpora na sprístupnenie bankových úverov, ktoré sa zvýšili (8,2 %) a hodnota základnej istiny dosiahla 5,8 mld. Sk. Investičná aktivita do strojov a zariadení sa odrazila v substitúcii

živej práce,

čím došlo k ďalšiemu medziročnému úbytku pracovných síl (8,1 %) a miernemu nárastu nominálnych mesačných miezd (6,6 %), ktorý však výrazne zaostával za rastom produktivity práce z pridanej hodnoty (11,6 %). Významný bol takmer 5,4-násobný nárast objemu zahraničných investícií (z 13 na 84 mil. Sk), ktoré smerovali v 93 % do obchodných spoločností. Aj keď investície boli koncentrované do podnikov nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Slovenska, objemovo ich prišlo najviac do Trnavského (57 mil. Sk) a Žilinského (21 mil. Sk) regiónu, čo súviselo s podmienkami, ktoré vstupujúci kapitál do tejto formy hospodárenia získal. Pozitívne tendencie v znižovaní celkových pohľadávok (3,1 %), ako aj pohľadávok po lehote splatnosti (10,3 %) sa premietli aj vo zvýšení finančného majetku (1,8 %), čiže disponibilných hotovostných peňazí. Aj napriek zrýchleným finančným tokom naďalej pretrvávala prvotná platobná neschopnosť s viac ako dvojnásobne vyššími záväzkami ako pohľadávkami. K zníženiu vlastného imania (2,1 %) prispeli najmä vysokostratové podniky spotrebúvajúce kapitál, ktorý nie je nutné každoročne obnovovať.

Aj keď poľnohospodárske podniky dosiahli súhrnne zisk, z regionálneho aspektu pretrvávala značná diferenciácia. Okrem Bratislavského a Žilinského regiónu, ktoré zvýšili zisk, a Banskobystrického a Prešovského regiónu, ktoré znížili stratu, sa v zostávajúcich štyroch regiónoch zhoršil hospodársky výsledok. V Nitrianskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji sa výrazne znížil zisk a v Košickom sa prehĺbila strata. V porovnaní s minulým rokom sa však

regionálne rozdiely

v hospodárskom výsledku zmiernili. Uvedená diferenciácia nasvedčuje, že prosperitu podnikov, aj keď bola výrazne podmienená prírodnými podmienkami, ovplyvňovala aj rozdielna dynamika reštrukturalizácie a disponibilita finančného kapitálu. Túto diferenciu potvrdzuje aj prehľad rozdelenia početnosti podnikov vzhľadom na dosiahnutý hospodársky výsledok podľa regiónov. Aj keď nie je možné očakávať, že všetky podniky budú prosperovať, pretrváva stále značný podiel stratových podnikov (47 %, teda 419 podnikov). Možno predpokladať, že samotná poľnohospodárska činnosť neprinesie ani v budúcnosti výrazné zisky, hlavne v znevýhodnených oblastiach, preto by bolo vhodné hľadať možnosti efektov v ďalšej reštrukturalizácii výroby, ako aj v prípadnom rozšírení doplnkových nepoľnohospodárskych aktivít, ktorých efekty by prispeli k vyššej ziskovosti a k rozvoju vidieka.

Ing. Z. Chrastinová

Ing. M. Ševčíková, CSc.

VÚEPP Bratislava