Unikátna technická pamiatka

Čiernohronská železnička vstúpila do novej turistickej sezóny

Najväčšou turistickou atrakciou na Horehroní je Čiernohronská úzkokoľajná železnička (ČHŽ), ktorá v týchto dňoch vstúpila do letnej turistickej sezóny. Vidiecky turizmus sa podľa organizátorov z tejto oblasti zviditeľňuje, čo ich oprávňuje na istý optimizmus. Oživila sa napríklad píla v Jánošovke, získali dotáciu od slovensko-švajčiarskeho revolvingového fondu, aktivity sa rozbiehajú a stávajú sa súčasťou dovoleniek mnohých rodín zo Slovenska, ale aj školských skupín najmä v máji a v júni, ktoré tvoria základ návštevnosti tejto časti Slovenska. História železničky je bohatá, stavba jej hlavného úseku z Hronca do Čierneho Blhu, ako sa vtedy volal dnešný Čierny Balog, sa začala pred sto rokmi a v začiatkoch merala

10,4 kilometra,

neskôr sa rozšírila na takmer 130 kilometrov. V 30. rokoch sa na nej prepravilo 260-tisíc kubíkov dreva, v polovici minulého storočia až 300-tisíc kubíkov. Denne vtedy premávalo sedem parných lokomotív a o ich prevádzku sa staralo 115 pracovníkov. Rozvoj dopravy a následná modernizácia jej rozvoju nepriali, práve naopak. Musela čeliť tvrdej konkurencii, navyše v roku 1985 vtedajšia vláda rozhodla o jej likvidácii. Osud tejto, na dnešné pomery naozaj unikátnej technickej pamiatky, našťastie, zaujal niekoľkých mladých ľudí a najmä vďaka ich iniciatíve je dnes zapísaná do zoznamu technických pamiatok. A tak dnes, napriek začiatočnej nepriazni osudu, žije. Pri jej rekonštrukcii (vagónom hrozilo zošrotovanie) vznikali tzv. Stromy života, na ktorých dobrovoľne brigádovali mladí ľudia zo Slovenska i z Česka. Pomáhali obce, pracovníci železnice, organizácie ako napríklad Vydra, ale aj rodáci z Čierneho Balogu (medzi inými Ján Kováčik známy z agentúry Forza) i obyvatelia. Jej prevádzka je náročná, ročne na jej chod treba 5 mil. Sk.

Jej zachovanie a premávka však pomáha rozvoju vidieckeho

turizmu v regióne,

ktorý naštartuje návštevnosť, a tým podmieni rozvoj cestovného ruchu a zvýši zároveň ekonomickú silu regiónu. Od 1. mája 2003 teda spustili tri mimovládne organizácie - Cykloklub Poľana Detva, Vydra Čierny Balog a Hucul klub Lom nad Rimavicou, novú sezónu na území Podpoľania, Vrchov a Čierneho Hrona, ktorá potrvá do 15. septembra. Vlani v sezóne mali návštevnosť len v regióne Čierneho Balogu 48-tisíc návštevníkov, pričom príjmy z osobnej dopravy dosiahli 2,65 mil. Sk a 180-tisíc Sk z nákladnej dopravy. Podľa Michaely Galvánkovej z Vydry, Vrchárske putovanie, produkt, ktorý vstúpil do druhého roka svojej existencie, dáva možnosti nielen si zarobiť tamojším obyvateľom, ale ponúka aj spôsoby, ako využiť voľný čas kombináciou pešej a cyklistickej turistiky. Produkt zahŕňa vyše stokilometrový okruh okolo Poľany a ponúka dnes už 15 programov, ktoré môžu záujemcovia skĺbiť podľa svojej fyzickej kondície, ale i podľa záujmu či individuálnych požiadaviek so sprievodcami či bez nich. Začína byť žiadaný, ohlasujú sa firmy a cestovné kancelárie. K už známym produktom, ako jazda na koni v Hucul Klube, návšteva Marekovej rodinnej farmy, jazda na volských záprahoch, návšteva salaša, ochutnávka syrov, ukážka ľudových remesiel, pribudlo v tomto roku

ryžovanie zlata

a splav Hrona. Ryžovanie vo Vydrovskej doline je určené najmä pre deti, školské zájazdy, ktoré tvoria až 50 % návštevníkov. Pobyty je možné naplánovať presne podľa želania klientov. Novinkou je aj tzv. víkend na Hrone, splav, ktorý zabezpečuje agentúra Mana z Trnavy, pričom vekové obmedzenie neplatia. Záujem je i o výlety na Poľanu, o jazdu na železničke, ale i návštevu Dobročského pralesa. Ako však dodala M. Galvánková, práve tu sa v tomto roku črtá vážny problém. Veterná smršť v pralese zničila náučný chodník a stále sa nevie, či lesníci kalamitu dokážu v dohľadnom čase odstrániť a prales bude možné v tomto smere opäť využívať. Občianske združenie Vydra buduje vo Vydrovskej doline turistický areál, ktorý zahŕňa opravenú budovu stanice, kde budú poskytovať informácie a občerstvenie, ďalej amfiteáter pre približne 200 až 300 ľudí. Ambíciou areálu je poskytovať návštevníkom, najmä rodinám s deťmi, príjemné prostredie na aktívny oddych. V budúcnosti tu vybudujú aj detské ihrisko. Areál sa buduje s podporou mimovládnej organizácie NEST so sídlom v Čile a z Trust programu, realizovaného konzorciom Nadácie otvorenej spoločnosti, Vzdelávacej nadácie Jana Husa a Nadácie pre deti Slovenska, ale aj tamojšími rodákmi. Na areál bude nadväzovať Lesnícke

múzeum v prírode,

budujú ho Lesy SR, š. p., prispeli naň sumou 5 mil. Sk a Vydra trištvrte miliónom korún. Práve pri príležitosti Dňa stromu otvoria v tomto roku 19. júla prvú etapu, a to náučný chodník, ktorý bude mať 35 zastávok. Súčasťou areálu bude aj možnosť jazdiť na huculských koníkoch, pôvodnom plemene slovenského horského koňa, ktoré pripravuje Hucul klub z Lomu nad Rimavicou pre deti, a to k 1. júnu. V súčasnosti je v Čiernom Balogu k dispozícii okolo 50 lôžok na ubytovanie u súkromných ubytovateľov a tamojší dvaja-traja podnikatelia budujú tri penzióny s kapacitou ďalších 50 lôžok. Spestriť ponuku chce v Detve od 1. júna 2003 aj Detviansky dvor u Jaroslava Bystrianskeho, a to ponukou regionálnych špecialít najmä pre gurmánov - údenými rebierkami, pečením prasiatka. Jeho výrobňa mäsa, do ktorej investoval vlastné financie, bude spĺňať podmienky EÚ a zostáva dokúpiť technológiu. Týždenne tu vyrobia šesť ton mäsových výrobkov. V rámci Vrchárskeho putovania si možno rezervovať pobyty na www.putovanie.sk. Hlavná sezóna potrvá až do septembra, avšak podľa záujmu sú služby k dispozícií po celý rok.

Eva Berčíková