Silné - menej škôd

Americkí geológovia z Kalifornskej univerzity v Los Angeles prišli v štúdii, ktorú zverejnil časopis New Scientist, k prekvapujúcemu záveru: Silné zemetrasenia spôsobujú oveľa menej škôd, ako sme si doteraz mysleli. Richterova stupnica, ktorou sa najčastejšie vyjadruje sila zemetrasenia, podľa nich počíta s pohybom zemského povrchu ako celku. Najviac škôd na budovách však robí vysokofrekvenčné trasenie pôdy, silné zemetrasenia ju naopak rozkývajú menej. Takzvané Čchi-čchi zemetrasenie, ktoré v roku 1999 postihlo Taiwan, malo silu 7,6 stupňa Richterovej stupnice. Bolo také silné, že v priebehu sekúnd tvarovalo 12 metrov vysoké skaly. Rýchlosť šírenia tohto zemetrasenia bola najvyššia, akú dovtedy namerali. K najväčším pohybom zemského povrchu došlo pozdĺž zlomu na severe ostrova, otrasy tu však boli slabšie ako na juhu.

„Ľudia si mysleli, že to zapríčinila osobitosť miestnej geológie,“ povedala geologička Emily Brodská. To isté - masívne posuny pôdy pri relatívne slabých otrasoch - sa však stalo aj počas jedného z vlaňajších zemetrasení na Aljaške. E. Brodská má vysvetlenie pre tento fenomén. Trasenie s vysokou frekvenciou sa vyskytuje vtedy, keď sa rozoklané okraje zlomov navzájom trú. Výpočty ukázali, že tektonické platne sa pri zemetrasení na Taiwane od seba vzdialili o päť až osem milimetrov, a to postačuje na zníženie trenia. Tento „syndróm trenia“ hrá dôležitú úlohu pri každom zemetrasení so silou viac ako sedem stupňov Richterovej stupnice, tvrdí seizmológ Paul Somerville, ktorý je riaditeľom plánovacej kancelárie URS v Pasadene. Vedci si tento fenomén doteraz veľmi nevšímali, pretože mnohé budovy kolabovali aj pri slabších zemetraseniach. Richterova stupnica je členená logaritmicky. Každý stupeň zodpovedá desaťkrát silnejšiemu impulzu. Ešte viac sa zvyšuje energia uvoľnená pri zemetrasení: Od jedného stupňa k ďalšiemu sa uvoľní 32-krát viac energie.