SPORNÝ JE SPÔSOB

Minister hospodárstva v minulom volebnom období Ľ. Harach viackrát povedal, že privatizácia a. s. Slovenské elektrárne predstavuje najťažší a najzložitejší problém. Jeho riešenie nemožno uponáhľať. Preto uvítal, že rozhodnutie o spôsobe privatizácie a zodpovednosť za definitívny verdikt preberie až nová vláda. Ide totiž o taký závažný a strategický krok, že by ho mali posúdiť nielen minimálne dve za sebou nasledujúce vládne garnitúry, ale aj opozícia. Určitá Harachova „opatrnosť“ vtedy nebola po chuti tým, ktorí chceli privatizáciu SE zavŕšiť najneskôr v prvej polovici tohto roka. No už dnes viacerí odborníci začínajú pochybovať, či sa privatizácia SE vôbec v tomto roku uzatvorí. Skôr sa prikláňajú k názoru, že to bude do konca júna 2004. Dôvodov značného časového sklzu je viac. Z tých politických jednoznačne dominuje snaha koaličných strán doprivatizovať strategické podniky (podmienkou, samozrejme, je novela tzv. zákona o veľkej privatizácii). V tejto súvislosti dokonca MH SR prišlo s iniciatívou spracovať dve štúdie výhodnosti doprivatizácie. Jednu verziu mal spracovať samotný rezort hospodárstva a druhá mala vzísť z vypísaného tendra. Prečo však MH SR nečakane zmenilo postoj a približne po mesiaci súťaž na externú analýzu zrušilo, je otázne. A to aj napriek faktu, že oficiálne sa ako dôvod uvádzala povinnosť rešpektovať zákon o verejnom obstarávaní, čo by vypracovanie štúdie výrazne spomalilo. Pripomeňme, že podľa kuloárnych zdrojov predbežné ponuky na privatizáciu 49 % akcií SE predložilo vlani v auguste osem záujemcov - významných energetických svetových firiem (plus dve finančné inštitúcie).Treba však dodať, že hlavným koreňom sporov nie je samotná privatizácia, ale jej spôsob. Potenciálni uchádzači sa prikláňajú k variantu, ktorý hovorí o rozčlenení SE na dve spoločnosti. Jedna zastreší jadrové elektrárne (zostanú v rukách štátu?) a druhá zahrnie ostatné zdroje na výrobu elektriny. Práve o tú druhú majú zahraniční investori záujem. Časť odborníkov z radov energetikov však presadzuje variant privatizovať SE ako celok. Bývalý generálny riaditeľ SE Vincent Pillár začiatkom tohto roka (krátko pred odchodom do dôchodku) prišiel s návrhom privatizovať SE a ČEZ spoločne, lebo sa budovali ako jeden funkčný celok, čo by iste vedeli oceniť potenciálni investori. Tento jeho podnet podporila aj AZZZ, a to aj z toho dôvodu, že avizovaný ďalší rast cien elektriny môže ohroziť existenciu viacerých veľkých slovenských priemyselných podnikov. No prepojenie energetiky SR a ČR môže podľa ich prepočtov priniesť zníženie cien elektriny až o 20 %. Odpoveďou na iniciatívny návrh AZZZ SR boli výhrady kompetentných. Vraj proces privatizácie SE je už odštartovaný, nemožno ho zrušiť a začínať odznova, lebo ČEZ nepodali predbežnú ponuku. Napokon však ČEZ dobehli zameškané a rozhodli sa vstúpiť do rozbehnutého vlaku. Predstavitelia dominantného výrobcu elektriny v susednom Česku začiatkom tohto mesiaca pre TASR potvrdili, že na FNM SR odoslali list, v ktorom deklarujú predbežný záujem zúčastniť sa na privatizácii SE a vykonať hĺbkový audit, aby sa mohli definitívne rozhodnúť. Ešte predtým by však vládna garnitúra mala nielen rozhodnúť o zvolenom variante privatizácie, ale po posúdení spomínanej štúdie doprivatizácie strategických podnikov z dielne MH SR prípadne korigovať aj výšku ponúkaného privatizačného balíka akcií SE. Navyše, rozlúsknuť treba aj oriešok obrovskej úverovej zadlženosti SE a uviaznutých nákladov. Hoci o uviaznutých nákladoch sa dlho diskutovalo, podľa nedávnej štúdie Deloitte & Touche dosahujú sumu takmer 54 mld. Sk. Zaplatia ju v cenách energie spotrebitelia? Odpoveď na túto otázku vyžaduje opäť dôkladné posúdenie všetkých plusov a mínusov privatizácie. Aj v súvislosti s dôsledkami otvárania trhu s elektrickou energiou na hospodárske výsledky SE či v súvislosti s doprivatizáciou rozvodných podnikov a privatizáciou teplární. Či ju obsahuje spomínaná štúdia MH SR, by sa mala verejnosť dozvedieť už v najbližších týždňoch.

Zdena Rabayová