Problém problémov na druhú

Vo včerajšom vydaní Hospodárskeho denníka predseda predstavenstva VW Slovakia, a. s., prezident Združenia priemyselných zväzov SR a prezident Združenia automobilového priemyslu SR Jozef Uhrík o. i. konštatoval, že naša ekonomika je svojimi parametrami konečne za úrovňou 1989. roku, ale upozornil na to, že viac ako významný podiel na tom majú najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia a osobitne automobilový priemysel. Zdôraznil, že sa naďalej nedarí naštartovať malé a stredné podnikanie, čo je z hľadiska ekonomiky najzávažnejší problém. V tejto súvislosti sme sa ho tiež spýtali, či by ešte vážnejším problémom nebolo narušenie sociálneho zmieru, ktoré avizujú odbory.

J. Uhrík: Všetko je na tripartite. Či sa tí, ktorí sú v nej zastúpení, dokážu počúvať a z diskusií robiť závery. Vecné a konštruktívne rokovania sú vždy východiskom, a nie destabilizácia, resp. hrozby, čo podľa môjho názoru chápe väčšina odborárov. Myslím si, že zo strany zamestnávateľov a vlády je tu vôľa, aby sa nemennou realitou stal takýto prístup. Potvrdilo to aj nedávne stretnutie reprezentácie zamestnávateľov s predsedom vlády M. Dzurindom. Predovšetkým preto, že v tomto čase sa začína, podľa môjho názoru, druhá etapa transformácie, v ktorej sa musí dotiahnuť reforma verejnej správy, teda financovanie kompetencií VÚC. Bez dokončenia tejto reformy sa prakticky nedá spustiť ani daňová reforma, ktorá je vskutku ambiciózna. Skúsenosti sú také, že bez serióznej diskusie a akceptovania jej záverov by sme si s veľkou pravdepodobnosťou založili prinajmenej akútne nebezpečenstvo vzniku nových problémov. Na stretnutí s premiérom a ďalšími členmi vlády sme sa dohodli, že tak, ako sa bude pracovať na daňovej a sociálnej reforme a iných, paralelne sa musí pracovať na celkovej hospodárskej koncepcii a zároveň

vyznačovať hranice

pre jednotlivé reformy. Inak povedané, aby sme sa vyhli vôbec nie vylúčenej kontraproduktívnosti reforiem. To považujem za najväčší úspech rokovania medzi premiérom a zamestnávateľmi. Zo strany zamestnávateľov musí dôjsť k maximálnemu sústredeniu sa na túto komunikáciu. Príkladom môže byť nedávna diskusia AZZZ SR, SOPK, ZPZ SR a predstaviteľov ďalších podnikateľských, resp. zamestnávateľských organizácií so zástupcami rezortov hospodárstva, financií a vnútra o pripravovanej daňovej reforme. Na základe diskusie vzniklo komuniké s celý radom odporúčaní a podnetov pre vládu SR.

Hd: Zmysluplná diskusia medzi tripartitnými partnermi, to je tiež cesta na udržanie sociálneho zmieru. Odbory však majú svoje chápanie pozície v tripartite a neraz sa odvolávajú na to, že sa vládne zámery neplnia. V tejto súvislosti si pripomínam, že do vlaňajšieho 30. júna jestvoval vládny záväzok, že dôjde k prehodnoteniu strednodobého plánu rozvoja.

J. Uhrík: Máme už iný názor, a síce, že sa musíme zaobísť bez takýchto konceptov. Vývoj vo svete aj doma je taký dynamický, že treba byť flexibilnejšími ako doteraz a dopracovať sa ku kĺzavým stredno- a dlhodobým plánom rozvoja. To znamená reagovať priebežne a podľa reálneho vývoja určovať, ako sa dopracovať k splneniu hlavných cieľov. Je to náročnejší prístup, ale aj efektívnejší, ktorý umožňuje aj lepšiu prípravu na pôsobenie našich firiem v hospodárstve EÚ. Vo všetkom nie je najzdravšie a my si tak vytvárame priestor na to, aby sme predišli chybám aj problémom.

Hd: Dalo by sa teda hovoriť o snahe zamestnávateľov o novú kvalitu vzťahu s vládou. Je to prospešné aj z hľadiska nášho včlenenia sa do EÚ...

J. Uhrík: V podmienkach EÚ už pracujeme dávno. Lebo naša produkcia, či skôr naša hospodárska činnosť je úzko nadviazaná na štáty EÚ. Do nich smeruje export a s nimi máme najväčšie kooperačné väzby. Vytvárame si tak postupne vlastné know-how. Rezervy sú však vo využívaní eurofondov, a to najmä malým a stredným stavom. V tomto smere sú cenné aktivity SOPK a jej regionálnych centier, ktoré sa sústreďujú na to, aby mali a strední podnikatelia boli lepšie pripravení a schopní dostať sa k prostriedkom z eurofondov. Je zrejmé, a nepotrvá to veľmi dlho, že dôjde v súčinnosti s MH SR k zmenám v niektorých zákonoch. Takým, ktoré podporia rozvoj malého a stredného podnikania. Na mysli mám aj zákon o priemyselných parkoch.

Hd: Celý rad malých a stredných podnikateľov založil svoju činnosť v 1988. roku. To je takmer pätnásť rokov. Niektorí sa síce stali „riadením osudu“ veľkými, ale väčšina zápasí s identickými problémami. O ich podpore sa veľa hovorilo, ale dominantnými boli veľké podniky...

J. Uhrík: Keď tu boli predstavitelia nášho koncernu aj zo spolupracujúcich inštitúcií, tak sme im ozrejmovali štruktúru priemyslu a jeho väzby na malé a stredné podniky. Zhodli sa na tom, že súčasný stav

je veľkým rizikom,

a na tom, že prosperita, resp. želané ciele sa nedajú dosiahnuť bez silného malého a stredného stavu.

Dosť často sa hovorí, že k jeho slabosti prispievajú banky. Dnes ich už nikto nemôže nútiť, aby boli rozšafné v poskytovaní úverových zdrojov. Také niečo sme už prežili a reštrukturalizácia bankového sektora vyšla daňových poplatníkov na vyše sto miliárd korún. Buďme radi, že k nej došlo, i keď oneskorene. Faktom však je, a na celom svete, že banky sa musia správať ako banky. Nepožičajú, pokiaľ nemajú istotu, že sa im financie vrátia. Usilujeme sa vytvoriť také ovzdušie, aby malí a strední podnikatelia dostali príležitosť, ale len vtedy, keď budú na to mať. Trebárs v industriálnych parkoch. Musia sa však osvedčiť svojou odbornosťou a konkrétnymi výsledkami, a najmä schopnosťou podnikať, teda vyrovnávať sa s konkurenciou. Keď sa v roku 1992 dostal koncern Volkswagen do problémov, tak len v oblasti Wolfsburgu prepustil 18-tisíc zamestnancov. Miera nezamestnanosti tam vtedy dosiahla súčasný slovenský priemer. Avšak mesto spolu s koncernom začali vytvárať podmienky na vznik a rozvoj malých a stredných podnikateľov, ktorým umožnili vstúpiť do reťazca kooperácie, a postupne sa miera nezamestnanosti znižuje.

Hd: Vyzerá to tak, že jestvuje sústredené úsilie, či skôr zjednotenie sa všetkých podnikateľských organizácií a ich reprezentácii na tom, čo je prioritné. Aj vo veci naštartovania malého a stredného podnikania. Z viacerých strán však dostávame informácie, že vo vnútri podnikateľskej sféry, a predovšetkým v AZZZ SR, jestvujú pnutia. Dokonca také, ktoré vedú k palácovej revolúcii.

J. Uhrík: Nielen v asociácii, ale aj v ostatných zamestnávateľských organizáciách sa dnes prejavuje svojím spôsobom ešte stále nejednotnosť. Na druhej strane je veľmi pozitívne, že AZZZ SR, SOPK, ZPS, ZPZ a SPPK vystupujú navonok čoraz častejšie spoločne a komunikujú s nečlenmi. Diskusiu ako takú by sme však nemali vnímať ako pnutie, ale ako cestu k lepšej príprave na tie náročné úlohy, o ktorých spolu hovoríme. Predovšetkým ide o definovanie jestvujúcich problémov a vyznačenie možných riešení. Robíme viac ako v minulosti pre vzájomnú komunikáciu a k novej kvalite sa približuje aj komunikácia s takými zoskupeniami podnikateľov ako PAS a Klub 500. To však neznamená, že všetko je ideálne a nejestvujú určité

záujmové skupiny,

ktorých pôsobenie je kontraproduktívne. Neviem však nič o príprave personálnych zmien v AZZZ SR. Inou vecou je, že diskusie môžu byť veľmi živé. Trebárs o tom, ako zefektívniť pôsobenie AZZZ SR a vôbec pôsobenie zamestnávateľských, resp. podnikateľských organizácií. V nejednom prípade dochádzalo neraz k tomu, že sa venovali len jednému problému a ďalšie boli mimo ich zorného uhla alebo sa nedokázali zladiť. Jedným takým výsledkom „nekoordinovanosti“ bola novela Zákonníka práce, ktorá narobila veľké škody v podnikateľskom prostredí. Nazdávam sa, že sa tak stalo naposledy, pretože sme sa poučili na vlastných chybách. Z hľadiska našej účasti na tvorbe legislatívy vieme, čo chceme a čo musíme robiť na všetkých úrovniach. V tejto súvislosti by som spomenul aj to, že musíme mať vždy a včas argumenty pre parlamentnú a vládnu moc, čo sa týka zásahov do podmienok na podnikanie. Aby sa neopakovalo trebárs v inej podobe nie najšťastnejšie riešenie deregulácie cien energie. Nazdávam sa, že máme priaznivejšie ovzdušie, aby sa pri reformách vnímali potreby hospodárskej sféry a vôbec kvalita podmienok na podnikanie.

Hd: Jednou zo šťúk malo byť Združenie priemyselných zväzov SR. Zachytili sme extranázor, že je to len školiaci subjekt. Vraj strácate členov, napríklad predstaviteľov sklárskeho a celulózovo-papierenského priemyslu...

J. Uhrík: Myslím, že semináre sú vhodnou formou na výmenu názorov a ich cizelovanie. Takže do určitej miery beriem, že pôsobíme ako školiaci subjekt. Avšak radšej sa školiť a byť pripravení na ciele, ktoré máme ako združenie, ako neškoliť sa a hovoriť takpovediac do vetra. Ako sa dajú pripravovať podklady na rokovania, keď nie so znalosťou problémov a s predstavou o reálnych riešeniach...? Neraz sme boli v podnikateľských sférach svedkami aj vlečúcich sa a neplodných diskusií, ale bez patričného efektu. Aj by sme sa

mohli červenať,

že sme ich dopustili a strácali drahocenný čas. A potom, naše združenie nemá ambíciu nahradzovať asociáciu. Mojím snom je, aby sa ZPZ viac angažoval do technologických inovácií, v otázkach produktivity práce a v školeniach mladých manažérov pre malé a stredné podnikanie vrátane malých organizácií priemyslu. Menej by sme sa mali venovať problémom, ktoré súvisia so sociálnou politikou a so vzťahmi k odborom. To by mala byť doména asociácie či zväzov. Jedna organizácia však neprikryje všetko, preto zdôrazňujem, že by malo ísť o dominantnosť asociácie a jednotlivých zväzov. A všetci ostatní by mali pociťovať potrebu spolupracovať. Neviem, či sme šťukou v podnikateľskej sfére v pravom zmysle slova, ale určite máme snahu vidieť dopredu, takpovediac predvídať potreby aj problémy, a svojou činnosťou prispievať k tomu, aby sme nestagnovali a boli v dynamike.

Hd: Keď už sme spomenuli či vyšli v predchádzajúcich otázkach aj z neidentifikovaných názorov, tak je tu ešte jeden. Mohol by sa zrodiť taký prezidentský kandidát, ktorého by podporila zamestnávateľská reprezentácia?

J. Uhrík: Som presvedčený, že taký nebude. Predsa chceme rešpektovať ten systém, ktorý sme si zvolili, a tým je parlamentná demokracia. Už tu bol čas, keď sa vravelo o úradníckej vláde, o takom či onakom premiérovi, a, našťastie, že sa dokážeme držať novej tradície. Máme plejádu politických strán a v nich niekoľko osobností, ktoré môžu kandidovať. Podnikateľská sféra môže niektorého z nich viac či menej podporiť tak, ako je to zvyčajné inde vo svete, ale nemala by politikárčiť.

Peter Kasalovský