Nečakať zázrak, nebáť sa

Medzi kandidátmi a členmi EÚ je v životnej úrovni priepasť

Jedným z hlavných argumentov euroskeptikov o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je dosah na životnú úroveň obyvateľov. Z odborných štúdií však vyplýva, že i napriek väčšej sociálnej záťaži niektorých skupín nepostihne obyvateľstvo v tomto smere žiadna katastrofa. Ekonómi predpovedajú iba krátkodobý rast cien, ktorý by mal však byť kompenzovaný rastom príjmov. Podstatným prínosom bude vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Slovenska i celej únie. SR približne s 37 percentami priemeru EÚ má síce v súčasnosti najnižšiu cenovú úroveň spomedzi všetkých kandidátov, táto cenová hladina sa však ani dlhodobo výraznejšie nezmení. Odborníci odhadujú, že po vstupe do únie ceny v kandidátskych krajinách vzrastú približne o jedno percento. Aj priepasť medzi terajšími a kandidátskymi krajinami únie sa bude zmenšovať. Hlavné ukazovatele životnej úrovne - hrubý domáci produkt na obyvateľa a hladina cien - dosahujú totiž teraz vo väčšine uchádzačských štátov ledva polovicu úrovne členských krajín. Výnimkou je Cyprus (grécka časť), Malta a Slovinsko, ktorých ceny a HDP na obyvateľa dosahujú približne tri štvrtiny priemeru únie. Pokiaľ ide o úroveň cenovej hladiny, Slovensko (39 %) má konkurenta azda iba v Lotyšsku (43), potom sú už pozície vyrovnané: ČR (45), Maďarsko (46) a Litva (47). Podobné umiestnenie si držia kandidátske krajiny aj na rebríčku minimálnych miezd. V čele je Malta, doháňa ju Slovinsko (451 EUR). S odstupom za nimi sa drží skupinka Maďarsko (212), Poľsko (201), Česko (199) a SR (135,38 EUR). Priemer kandidátskych krajín asi 230 EUR je však ďaleko za priemerom členských krajín 950 EUR.

Jediným ekonomickým ukazovateľom, v ktorom sa kandidáti s členmi už dnes takmer zhodujú, je štruktúra výdavkov domácností. Za bývanie, dopravu a oblečenie dajú obe skupiny v priemere rovnako, asi 21 % za bývanie, 14 % za dopravu a asi 6 % za oblečenie. Najväčší rozdiel vo výdavkoch domácností zaznamenali štatistici v položke potraviny a nealkoholické nápoje, kde je priemer kandidátov (22,2 %) skoro dvojnásobkom priemeru členov (12,8 %). Priepasť je však medzi kandidátmi a členmi v jednom z rozhodujúcich ukazovateľov, a to v nezamestnanosti. Priemer uchádzačov (14,5 %) dosahuje dvojnásobok priemeru EÚ (7,2), keď rozdiely medzi jednotlivými kandidátmi sú značné - od 19 % (Slovensko) až po 3,9 % (Cyprus). V Česku sa tento ukazovateľ pohybuje okolo 9 %.

Od samotného vstupu Slovenska do únie nie je potrebné očakávať zázraky, ale uvedomiť si, že vytvára lepšie podmienky a predpoklady na rýchlejší a udržateľný ekonomický rast krajiny. Na priemernú úroveň EÚ by sa Slovensko mohlo dostať o 12 až 15 rokov.

Eleonóra Bujačková