ROZUM NAD ZÁKON

Dnes už by malo byť veľké ticho o tom, o čom je zajtrajší a sobotňajší plebiscit o vstupe SR do Európskej únie. Zákonná norma je totiž taká, i keď nezakazuje nabádať občanov, aby využili svoje právo zúčastniť sa na tomto, svojím spôsobom výnimočnom referende. Možno poruším zákon o všeľudovom hlasovaní, ale predsa len adresujem nerozhodnutým aj euroskeptikom niekoľko myšlienok, ku ktorým ma vyprovokovali včerajšie názory niektorých spoluobčanov odvysielané Rádiom Twist. Napriek tomu, že vôbec nepochybujem o dostatočnej účasti na referende a o súhlase potrebnej voličskej väčšiny v prospech včlenenia sa SR do EÚ. Podľa všetkého na rozdiel od niektorých vládnych, opozičných aj mimoparlamentných politikov, ktorí nedocenili našich občanov a ich čoraz silnejší záujem byť informovaní až detailne. Je viac ako dosť tých občanov, ktorí sú síce za vstup, ale ich priam rozčuľoval nedostatok informácií počas celého roka-dvoch a osobitne plagátovitosť, ba až triviálnosť kampane pred nadchádzajúcim referendom. Práve tá nebola vskutku dôstojná jeho doslova dejinnému významu.

Od nedele, keď sa potvrdí, že prijímame výzvu zúčastniť sa na stavbe novej Európy, a predovšetkým starať sa o lepšiu kvalitu demokracie a vôbec života v našom vlastnom štátnom domove, máme necelý rok na to, aby sme sa postarali o náležitú informovanosť najširších vrstiev. Úspešnosť včlenenia sa do EÚ nie je záležitosťou len politickej reprezentácie alebo podnikateľských skupín, či trebárs využitia eurofondov, ako to občas prezentovali konkrétni politici. Je podmienená tým, koľko našich občanov - z takej obyvateľstvom nepočetnej republiky - bude mať ambíciu sa nielen vyrovnať s novými podmienkami, ale postupne začne s likvidáciou hendikepov, ktoré máme. Boli a sú takí politici, ktorí ich nechceli nielen pomenovať, ale ani priznať, a čoskoro sa im táto chabosť vypomstí. Pôjde aj o to, aby sme zabudli, že členstvom sa ich zbavíme priam automaticky. V neposlednom rade naša štátna pozícia bude závisieť aj od toho, ako prispejeme prostredníctvom našich zástupcov ku skvalitneniu projektu a samotnej stavby nového domova európskych štátov a ich národov.

Nepochybujem o tom, že premiér M. Dzurinda bude mať aj viac času na živé stretnutia s občanmi bez rozdielu straníckych sympatií, aby práve v kontakte s ním nachádzali dosť energie, a teda potrebných podnetov na nevyhnutné domáce premeny. Jeho viacročný zápas o nový imidž SR v zahraničí, ktorého výsledkom sú v konečnom dôsledku členstvá v EÚ a NATO, bude pokračovať v domácom priestore. Bude neľahký, či takmer drinou, na čo nemálo spoluobčanov nie je pripravených a do určitej miery budú prekvapení či skôr rozčarovaní a niektorí sklamaní. Tak ako po celý rok-dva po zmene režimu v 1989. roku, kým väčšina zistila, že o lepší život seba a svojej rodiny sa musí osobne pričiňovať, a o voľačo neskôr, keď pochopila aj to, že sa nemôže správať ako ten pštros, keď sa rozhoduje o veciach celospoločenských a keď vznikajú problémy. Podľa všetkého náš život bude opäť o voľačo zložitejší a všestranne náročnejší, osobitne na morálku, toleranciu a zodpovednosť. Svojím spôsobom bude zaujímavejší a tiež dramatickejší, keďže budeme v konkurenčnom ohni, ako vybojovanie si samotných pozvánok a následné včleňovanie sa do EÚ a NATO.

Peter Kasalovský