Bzince, a vybaví sa chlieb

Denná výroba podnikateľa doslova pohltí, na iné už nestačí

Firma At Považie so sídlom v Rajeckých Tepliciach založila pekáreň v Bzinciach pod Javorinou v okrese Nové Mesto nad Váhom v septembri roku 1992. Využila na to obecné priestory, kedysi slúžiace ako škola, neskôr ako knižnica. Objekt nákladom 1,5 mil. Sk rekonštruovali a ďalších 3,5 mil. Sk investovali do vybavenia potrebnou technológiu. Prevádzku začali so štyrmi zamestnancami, dnes v dvoch zmenách, rannej a nočnej, pracuje 13 pracovníkov, z toho päť vyučených pekárov s maturitou. Viacerí z nich tu počas školy praxovali a po jej skončení sa do bzinecnej pekárne vrátili. Popoludňajšia polovičná zmena prichádza výrobky krájať a baliť. Začali s piatimi druhmi, v súčasnosti sortiment predstavuje 34 pekárskych a cukrárskych výrobkov. Základnú skladbu tvorí päť druhov chleba, z toho dva sú obyčajné čierne, ostatné celozrnné krájané a balené, ďalej všetky druhy bieleho pečiva - pleteničky, sendviče, uzle, žemle, rožky obyčajné i celozrnné, sladké koláče s jablkovou a tvarohovou plnkou, ďalšie výrobky z lístkového cesta, ktoré si dorábajú vo výrobni. Medzi ne v prvom rade patrí špeciálny

slnečnicový chlieb

Javorina valcového tvaru, ktorý sa pečie dvakrát týždenne a je oň pomerne veľký záujem, zo sladkého sortimentu sú to pudingové koláče s višňovou ozdobou na vrchu. Rozvoz do takmer 60 odberných miest regiónu Nové Mesto nad Váhom, Bošáca, Moravské Lieskové, Stará Turá, Myjava predstavuje denne dve stovky najazdených kilometrov. „Hoci sa v regióne nachádza malých pekární viac, napríklad v Bošáci, v Čachticiach i v Starej Turej, navzájom si nekonkurujeme a naše vzťahy sú korektné. Naopak, vychádzame si v ústrety, napríklad, keď chýba niekomu surovina, neberieme si ani trhy, odberné miesta máme rozdelené,“ konštatuje Ivan Kabijev, vedúci prevádzky.

Najväčší záujem medzi konzumentmi je o chlieb, ktorý je známy v širokom okolí a ktorý robí dobré meno pekárni, prosperujúcej už viac ako desať rokov. Na rozvoz využívajú dve autá, prvé vychádza o pol štvrtej ráno, o deviatej sa vráti, má hodinovú pauzu a potom nastupuje na obedný rozvoz, vracia sa okolo druhej popoludní a až potom má šofér voľno. Podľa zanieteného vedúceho prevádzky majú dobrých dodávateľov hlavnej suroviny, ktorým je súkromný mlyn Zrno Veľké Hoste pri Bánovciach nad Bebravovu. Dodávateľ si zachováva dobrú kvalitu,

má dobré ceny,

seriózne sa správa a tovar do Bziniec pod Javorinou dokonca aj dovezie. „Som pôvodnou profesiou elektrikár, na odborné veci tu mám vyškolených odborníkov profesie pekár, ja zasa svoje znalosti z môjho fachu môžem využiť pri poruchách v prevádzke. Vždy hovorím, keby som toľko robil v minulosti ako teraz, mal by som už doma tri mercedesy,“ konštatuje na margo namáhavej pekariny Ivan Kabijev. „Pred akýmikoľvek sviatkami ľudia už majú voľno, prípadne myslia na voľno, my ešte pečieme, lebo každý si robí väčšie zásoby, a tak musíme dodať viac výrobkov, pred koncom sviatkov všetci ešte dovolenkujú a my už robíme, aby ráno po otvorení obchodov boli pulty s chlebom plné.“

Pekáreň nemá vlastnú predajňu, orientuje sa výlučne na dodávky iným odberateľom. Aj stav zamestnancov považuje vedúci za stabilizovaný. „Udržujeme tento počet pracovníkov tak, aby mali aj potrebné voľno, aj aby dobre zarobili. Naše platy sú skutočne dobré. Pekárina je ťažké remeslo a namáhavú prácu treba aj patrične finančne odmeniť. Pracovať a podnikať dnes v tejto profesii je o život. Nejde len o výnimočný pracovný čas, náročné pracovné podmienky napríklad počas

horúceho leta

pri peciach, ale napočítali sme osem organizácií, ktoré nás môžu kedykoľvek prísť skontrolovať a na ktorých musíme byť pripravení, aby všetko bolo podľa ich požiadaviek. Od hygienikov, veterinárov, bezpečnostných technikov, životného prostredia po daňových kontrolórov. Na sledovanie všetkých nových a novelizovaných vyhlášok podnikateľ jednoducho nemá čas. Výroba si žiada presne načasované úkony, treba sa venovať fakturácii, dodacím listom, robiť denný plán výroby, treba myslieť na objednávky surovín. K tomu keď prirátame takých, čo neplatia a s ktorými sa treba súdiť, niet nám čo závidieť.“

Zora Petrášová