Chýba ešte urobiť tretí krok

Banky nezaujímajú rozvadení poslanci, tí ju len odradia

Hoci Košice z pôvodného vyše dvojmiliardového dlhu dokázali skresať asi pol miliardy korún, ešte stále nie sú von z problémov. Asi 400 miliónov potrebujú na vyriešenie obligácií s vysokými úrokmi, čiže urobiť tretí krok v reštrukturalizácii, na čom sa mesto s bankami a so štátom kedysi dohodli, a to by súčasne mohlo byť aj krokom k investičným začiatkom mesta a k získaniu projektov z eurofondov. Za najschodnejšie cesty vedúce k získaniu potrebných peňazí magistrát považoval napríklad buď prenajať mestské lesy, či predať ich časti, o čo sa už dlhšie snaží, alebo najnovšie dostať sa k preklenovaciemu úveru s výhodnou úrokovou sadzbou, z čoho by vyriešil problém obligácií a z úverových rozdielov by napokon mohol aj ušetriť milióny. Na to však potrebuje odobrenie mestského zastupiteľstva, a tam prvý z návrhov jednoducho neprešiel, k druhému sa zbor nevyjadril. Iste nie je ľahké rozhodovanie zbaviť sa rodinného striebra, ako mnohí poslanci nazvali tamojšie mestské lesy, po viedenských najväčšie v okolitých krajinách, ale ak zvážime zložitosť a urgentnosť situácie, dá sa prirovnať v medicíne ku krízovému chorobnému stavu pacienta ohrozujúcemu jeho život, kde lekár musí rýchlo obetovať na záchranu celého organizmu časť z neho. Najmä vtedy, ak zatiaľ nie je súhlas ani s úverom.

Je dobré hľadať ďalšie alternatívne cesty na záchranu lesov, to prezentoval na nedávnom seminári jeho iniciátor, mestský poslanec a zároveň environmentalista Michal Kravčík, ktorý sa lesov nechce vzdať a chce z nich využívať vodu a biomasu. Žiaľ, nerieši základný problém, čo ďalej s obligáciami, navyše aj on by potreboval na svoj inak pekný projekt asi 800 mil. Sk, a to mesto bez schopnosti reštrukturalizovať obligácie jednoducho nezíska. Tým sa celý seminár skĺzol na úroveň zahmlievania a odďaľovania problému, čo už nie je odborným, ale, zdá sa, politickým problémom vyvierajúcim z ešte stálej nedohody medzi primátorom a väčšinou poslancov o postoch námestníkov primátora, čo veci neprospeje, skôr škodí.

Tí, ktorí v zastupiteľstve zablokovali návrhy magistrátu, mohli by však ponúknuť alternatívu, ak by v prijateľne krátkom čase ako dôkaz svojich schopností na riešenie problému dokázali dostať na účet mesta potrebných 400 mil. Sk, to by bol od nich záslužný čin. Treba si však rovnako aj uvedomiť, že podľa pôvodnej dohody medzi mestom, bankami a štátom aj trpezlivosť bánk, ktoré vlastne disponujú založeným mestským majetkom, má svoje hranice. Spomína sa koniec júna a môže sa ľahko stať, že ak nie hneď prvého júla, ale možno o jeden-dva týždne neskôr si povedia dosť a začnú mestský majetok speňažovať už bez ohľadu na súcit s mestom, aby uspokojili svoje požiadavky. Čo na to povedia vtedy odporcovia predložených uznesení?

Ladislav Kulik