Napriek mnohým problémom

Na všetko sú sami, žiaľ, ani sa nemajú s kým dať dokopy

Obec Drahovce v okrese Piešťany má vo funkcii starostu, ktorý v nej pôsobí už štvrté volebné obdobie. „Prioritou minulého volebného obdobia bolo zbavenie sa úveru, ktorý nás veľmi zaťažoval,“ konštatuje starosta Ján Doktor. „Budovali sme totiž objekt obecného úradu so sobášnou sieňou, ktorý už niekoľko rokov slúži svojmu účelu. Dnes môžem konštatovať, že tento úver sme splatili. Rozhodovali sme sa, či sa pustíme do budovania vodovodu alebo kanalizácie. Poslanci sa rozhodli pre vodu, prvá etapa nákladom 10 mil. Sk je pred kolaudáciou, v súčasnosti spúšťame výberové konanie na druhú etapu v hodnote 15 mil. Sk. Celková hodnota diela predstavuje vyše 40 mil. Sk. Pomohli nám finančné zdroje, ktoré sme dostali ako kompenzácie za plynofikáciu obce. Splynofikovali sme už posledný objekt, dom kultúry. Hoci nemáme peniaze, dali sme si vypracovať projektovú dokumentáciu na vybudovanie kanalizácie, aby sme neostali nepripravení v prípade, že sa nám naskytne šanca

získať peniaze

z podporných fondov EÚ. Bez stavebného povolenia, protokolu o výberovom konaní, nemôžeme lobovať. Je to však investícia v hodnote okolo 100-tisíc Sk. Naším problémom je, že sa nemôžeme z dôvodu izolovaného umiestnenia obce spojiť s nikým, a tak ostávame akýmsi osamelým bežcom,“ konštatuje starosta. Obec má 2500 obyvateľov, z toho 250 dôchodcov. Približne 1200 z nich je ekonomicky aktívnych a 110 nezamestnaných. Obec nestavia nájomné byty, pretože nemá pozemky v rámci intravilánu, v súčasnosti spracúva územný plán s cieľom jeho rozšírenia, a tak sa zatiaľ len v obmedzenej miere dostáva na individuálnu výstavba rodinných domov. „Keby sme mali pozemky, predali by sme ich aj sto, záujem je veľký. Vytypované lokality máme.“ Starosta považuje za veľký problém prechod kompetencií. „Myslím si však, že to nie je len problém Drahoviec. Už teraz vieme, že nebudú dostatočné finančné prostriedky na školstvo, na prevádzku základnej školy pre 300 detí, materskej školy s kapacitou 50 miest a školskej jedálne. Školstvo v podstate dotujeme stále a systematicky. Pred tromi rokmi sme prezieravo na náklady obce zaviedli

do školy plyn,

stálo nás to 1,5 mil. Sk. Dnes teda máme o starosť menej. Náš rozpočet sa pohybuje na úrovni 20 mil. Sk v príjmovej časti, vo výdavkovej 17 mil. Sk. Len za verejné osvetlenie zaplatíme milión korún, vývoz komunálneho odpadu nás stojí 700-tisíc, na kultúru vyčleňujeme 450-tisíc Sk a na šport 200-tisíc Sk. Mladí ľudia nemajú takmer o nič záujem. Zo zábav šíria po dedine vandalizmus, ktosi nám pred mesiacom už po piaty raz vykradol školu. Bolo potrebné opraviť dvere, poškodený majetok, obecnú pokladnicu to stálo 60-tisíc korún. Na naše náklady sme zaviedli bezpečnostný systém, pred tromi rokmi sme opravili strechu, bolo by potrebné pre únik tepla vymeniť okná. Odhadujem to tak na dva milióny korún. Nik sa nás starostov nepýta, odkiaľ na to všetko zoberieme. Verím však, že sa situácia zmení v prospech samospráv, veď nemôžeme byť takí chudobní donekonečna. Verím, že sa nájde optimálny model financovania. V minulosti sme suplovali štát, pretože máme ľudský postoj k našim deťom, teraz nám tieto povinnosti vyplývajú z reformy.“

Zora Petrášová