Spory o prezidenta EÚ

Brusel (TASR) - Členovia Konventu o budúcnosti EÚ začali včera v Bruseli diskusiu o najspornejších častiach pripravovanej ústavy, ktoré sa týkajú inštitúcií únie. Proti návrhu predsedu Konventu Valéryho Giscarda d´Estainga vytvoriť stáleho voleného prezidenta EÚ (podpora Nemecka, Francúzska a Británie) stojí skupina takmer 20 menších štátov vrátane SR, ktoré žiadajú zachovanie rotujúceho predsedníctva v únii. Počas diskusie v Konvente grécky minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu navrhol, aby prezidenta EÚ volili priamo občania. Priamo volený prezident by mal demokratickú legitimitu nevyhnutnú pre takýto post. Podľa gréckeho ministra by priamo volený prezident mal len malé právomoci. Grécky návrh podporil írsky zástupca v Konvente John Bruton. S ďalším prezidentským návrhom prišiel český senátor Josef Zieleniec. Prezident by podľa neho nemal byť ani súčasťou Európskej rady, ani Európskej komisie, aby nenarušil rovnováhu medzi inštitúciami. Mal by najvyššiu protokolárnu právomoc, ale nie exekutívne právomoci a skutočný vplyv na rozhodovanie v únii. Jeho úlohou by bolo pomáhať pri dosahovaní konsenzu a zabezpečovať politickú kontinuitu, zvyšovať povedomie o európskej identite. Ďalšou spornou otázkou je budúce zloženie Európskej komisie. SR a ďalšie menšie krajiny požadujú, aby v nej každá krajina v 25-člennej únii mala jedného zástupcu. Giscard navrhuje, aby sa počet komisárov znížil na 15, čo by znamenalo, že niektoré štáty vo výkonnom orgáne EÚ nebudú zastúpené. Tento návrh okrem veľkých štátov podporujú aj krajiny Beneluxu.