Umm Kasr už patrí Iraku

Treba doriešiť otázku irackých dlhov

Moskva/Washington (TASR) - Minister zahraničných vecí USA Colin Powell sa včera, v záverečný deň návštevy Ruska, vyslovil proti vyslaniu ruských mierových síl do Iraku. Finančná, ako aj humanitárna podpora sú naproti tomu podľa neho veľmi vítané. Powell uistil Rusov, že nová iracká vláda sa bude zaoberať aj otázkou starých dlhov Bagdadu voči Moskve. Iracké záväzky voči Rusku sa vyšplhali v prepočte na sedem miliárd USD. Osud návrhu rezolúcie OSN o odvolaní sankcií uvalených na Irak závisí od vyriešenia problematiky irackého dlhu a kontraktov uzatvorených s vládou Saddáma Husajna. Vyhlásil to včera námestník ruského ministra zahraničných vecí Georgij Mamedov. Otázka dlhov a dohôd bola predmetom rokovaní s Colinom Powellom. Mamedov dodal, že „viac než desať krajín“ vrátane Ruska by pri zvažovaní podpory pre americko-britsko-španielsku rezolúciu uistilo, ak by vedeli, že otázka dlhov a kontraktov je vyriešená.

USA sú ochotné zvážiť myšlienku, aby sa pre začiatok sankcie OSN voči Iraku pozastavili, a nie hneď úplne zrušili. Vyhlásil to včera šéf americkej diplomacie Colin Powell v Sofii, kam prišiel poďakovať za spojenectvo Bulharska vo vojne v Iraku. Ako povedal, „pozrieme sa na myšlienku najskôr pozastaviť sankcie“. Washington chce „presúvať ropu s cieľom vytvoriť zisk a zrušenie sankcií je najlepšou cestou ako to dosiahnuť“, uviedol.

Britské spojenecké jednotky oficiálne odovzdali včera juhoiracké prístavné mesto Umm Kasr do rúk jeho obyvateľom a dočasnej správe. Kontrolu nad mestom má v súčasnosti dočasná 12-členná rada. Umm Kasr bol v konflikte ako strategicky prístav prvý obsadený spojeneckými vojskami a aj preto je ako prvé iracké mesto vrátené pod kontrolu irackého obyvateľstva.

Po 35 rokoch môže obyvateľstvo 45-tisícového mesta samostatne rozhodovať o svojich vnútorných záležitostiach. V meste už fungujú verejnoprávne inštitúcie a mestská polícia dohliada na poriadok.

Skupina 18 bývalých prominentov rozličných amerických vlád v stredu naliehavo vyzvala Spojené štáty a Európsku úniu, aby urovnali vzájomné nezhody vyvolané vojnou v Iraku a predchádzajúcimi obchodnými a environmentálnymi spormi. V spoločnom vyhlásení vyjadrili obavy, že „súčasné trendy na oboch stranách Atlantiku môžu ohroziť výsledky, ktorým všetci z nás, a mnohí ďalší, venovali veľkú časť svojho verejného života“. Medzi jeho signatármi sú napríklad bývalí šéfovia diplomacie Madeleine Albrightová, Warren Christopher, Lawrence Eagleburger a Alexander Haig či bývalý bezpečnostný poradca prezidenta Zbigniew Brzezinski. Podľa nich vyvoláva nárast protiamerických nálad v Európe obavy: „Bohužiaľ, využitie takýchto nálad ako politickej taktiky sa recipročne objavilo v USA vo forme príležitostnej, protieurópskej a proti EÚ zameranej rétoriky.“ Skupina vyzvala európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu a umožnili tak zlepšenie vojenskej spolupráce s USA v rámci NATO.