POKUSNÉ KRÁLIKY

Nemali by sme si zamieňať samotnú snahu riešiť problém s konkrétnym opatrením, ktoré prináša želaný výsledok. Často sa totiž prezentujú len tie snahy. To je stručne vyjadrený dôvod, pre ktorý je nevyhnutné aj na Slovensku podporovať evaluačnú kultúru a robiť všetko pre to, aby sa darilo evaluačnej praxi. Čo je evaluácia? Hodnotenie, ktoré sa zakladá na dôkladnej predbežnej analýze, priebežnom monitorovaní a následnom vyhodnocovaní. Aj keď neštartujeme od nulovej čiary, fakt, že 15 afrických krajín (medzi nimi Etiópia, Rwanda, Zambia, Nigéria či Kapverdské ostrovy) má už štyri roky svoju evaluačnú asociáciu, kým Slovenská republika v tomto čase začína evaluovať svoje politiky v prvej z premnohých oblastí, otriasol účastníkmi včerajšej - záverečnej - konferencie k holandsko-slovenskému projektu MATRA - Systém pravidelného monitorovania, analyzovania a vyhodnocovania politiky zamestnanosti na Slovensku. História projektu, ktorý prebiehal dva roky, siaha až do roku 1999, keď sa na Národnom úrade práce (NÚP) diskutovalo o tom, že Slovensko so svojimi päť a pol miliónmi občanov nemôže predsa byť jedným veľkým pokusným laboratóriom, v ktorom si mocní testujú svoje nové idey za peniaze nás všetkých. Navyše, ako podotkol Pavel Tomasta, riaditeľ odboru analýz a stratégie Národného úradu práce, ktorý bol za slovenskú stranu autorom a koordinátorom projektu, v súčasnosti sú k dispozícii informačné technológie umožňujúce veľmi sofistikované modelovanie situácií, na základe ktorého možno prijímať rozhodnutia oveľa zodpovednejšie. V tom čase NÚP

vypracoval projekt

so zameraním na politiky trhu práce, ktorý slovenská vláda odporučila pre program MATRA, financovaný holandskou vládou. Za Holandsko sa partnerom v projekte stal Sociálno-ekonomický výskumný ústav v Rotterdame. Jeho riaditeľ Jaap de Koning, ktorý bol zároveň garantom projektu za holandskú stranu, tvrdí, že aj keď sa hodnotenie môže zdať abstraktnou záležitosťou a hrou pre výskumných pracovníkov, v skutočnosti vytvára pracovné miesta. Vedie totiž k uplatňovaniu lepšej politiky. „Politici chcú ukázať, že niečo robia pre vyriešenie problému,“ hovorí Jaap de Koning. „Menšiu pozornosť však venujú tomu, či nimi navrhnuté opatrenie bude aj fungovať. A ešte menej pozornosti sa venuje účinkom opatrenia po jeho zavedení do praxe.“ Výsledok: Politika je často neúčinná. Je zbytočné zavádzať do praxe opatrenia, ktoré boli neúčinné v iných krajinách, aspoň nie v rovnakej forme. A pokiaľ sú v hodnotení ex ante (teda ešte pred zavedením na základe dostupných údajov a analýz) nejaké pochybnosti, oplatí sa ísť cestou experimentu len v niektorých regiónoch krajiny, tvrdí J. de Koning. Veľmi sporným opatrením, ako to dokazujú skúsenosti viacerých krajín, sú napríklad dotované pracovné miesta. „Ak sa spýtame, či znižujú nezamestnanosť efektívne, odpoveď znie: Nie.“ Jednak by si niektorí nezamestnaní

našli prácu

aj bez takejto podpory, jednak je reálne, že dotované pracovné miesta spôsobia zánik dovtedajších pracovných miest a dovtedajších nezamestnaných nahradia ďalší. Pravda, v niektorých prípadoch priniesla aj politika dotovaných pracovných miest výsledky, a preto je potrebné analyzovať, monitorovať a vyhodnocovať. Ak opatrenie nefunguje, treba vedieť prečo, lebo ak je to zlou implementáciou, netreba meniť politiku, ale zlepšiť systém realizácie. A ak politika neprináša očakávané výsledky, treba ju zrušiť, zmeniť alebo nahradiť. Ako to bude fungovať, keď sa u nás evaluačná prax naozaj udomácni, predstavili včera účastníkom záverečnej konferencie na dvoch štúdiách vypracovaných v rámci projektu. Vypracovali ich naši domáci experti pod vedením holandského inštitútu. V jednom prípade išlo o ex post hodnotenie verejnoprospešných prác, teda vyhodnotenie dosahov tohto programu zo všetkých strán. Druhá štúdia ex ante hodnotí zamýšľaný program opatrení na riešenie problematiky sezónnej nezamestnanosti v poľnohospodárstve a stavebníctve.

Vzhľadom na to, že samotný projekt sa práve skončil, treba sa spýtať, čo ďalej. „Najbližšie kroky spočívajú v realizácii navrhovaného inštitucionálneho a legislatívneho usporiadania evaluácie v oblasti politík zamestnanosti na Slovensku v rámci verejnej a štátnej správy,“ hovorí P. Tomasta. (Možno sa to podarí v rámci pokračovania projektu, to je však v rukách holandskej vlády.) Neskôr bude možné i potrebné rozšíriť evaluáciu aj na ostatné politiky v sociálnej oblasti, a potom aj do ostatných rezortov. To si, samozrejme, vyžiada odborníkov schopných školiť hodnotiteľov na metódy evaluácie. Netreba

už nič nové

vymýšľať, stačí aplikovať to, čo je vypracované, prípadne to, čo funguje v iných štátoch Európskej únie. J. de Koning odhaduje, že potrvá asi päť až desať rokov, kým sa evaluácia stane neoddeliteľnou súčasťou politickej praxe. V Holandsku začali s prvými evaluáciami v politikách zamestnanosti začiatkom 90. rokov a trvalo im päť rokov, kým sa tento systém naplno rozvinul. Ako podotýka holandský profesor, odvetvie prieskumov však mali rozvinuté viac ako máme v SR. Je samozrejmé, že pravidlá a spôsoby evaluácie treba zakotviť do legislatívy ako povinnosť. Ako na konferencii povedal minister práce Ľ. Kaník, teraz, keď sa pripravuje rad nových zákonov a noviel pre sociálnu oblasť, medzi nimi aj novela zákona o zamestnanosti, je na to vhodný čas. „Ak sa tieto princípy zakomponujú do legislatívnych návrhov, môžu sa stať realitou už v tomto roku a od budúceho roka by mohli tieto zákony platiť,“ dodal minister.

Zuzana Krútka