Schopní či solventní

A čo málo atraktívne odbory?

Štát sa musí zamyslieť, aké hodnoty bude podporovať. Zatiaľ sa to javí tak, že iba tie, ktoré produkujú zisk. Ale nie sú potenciálnym, ba priam reálnym „výrobcom“ hodnôt aj schopnosti a vzdelanie ľudí? Nepochybne áno, no štátu ide o okamžité peniaze, nie perspektívne, vyplývajúce z rozvoja poznatkovej a intelektuálne bázy. S akou ľahostajnosťou sa pozeráme, ako nám unikajú odborné kapacity. V priemere jeden lekár denne odchádza pracovať do Českej republiky. Koľko študentov sa nám vráti po absolvovaní vysokých škôl v zahraničí? A koľko ich bude odchádzať von, keď sa spoplatní štúdium a koľko sa ich vráti? Budú mať záujem prísť späť, domov, keď bude u nás pretrvávať jedna z najväčších mier nezamestnanosti v Európe? Minister školstva Martin Fronc pri obhajobe spoplatnenia vysokých škôl argumentuje, že vraj prečo by mali na štúdium prispievať občania, ktorých deti na ne nechodia, a tak nech platia tí, ktorí sa chcú vzdelávať. Jeho kolegovia, učitelia, mu však odkazujú, že by sme nemali mať záujem, aby študovali najmä tí, ktorí sú majetní. Študovať by mali iba tí, ktorí majú schopnosti, talent , záujem a snahu. Občania majú právo žiadať, aby sa ich ujal práve ten najlepší lekár a nie najsolventnejší. Máme právo žiadať, aby súdnictvo bolo čo najmenej podkupné, aby kriminalitu vyšetrovali tí s najlepšími vedomosťami, schopnosťami a výsledkami. To zároveň znamená, že občania majú právo žiadať, aby sa štát zameral na vzdelávanie najschopnejších.

Akademická obec požaduje, aby prípadné spoplatnenie mohol navrhnúť dekan od úrovne nula percent. Dôvod je jednoznačný. Ak by sa vyberali poplatky od študentov, ktorí absolvujú málo atraktívne odbory, prípadne také, ktorých osvojenie predpokladá aj znalosť národnej kultúry, tak by boli tieto študijné smery ohrozené. Ide napríklad o kombinácie latinčina - gréčtina, ale aj odbory, ako sú archeológia či iné. Teda také, v ktorých sme medzinárodne dobrí na úrovni základného výskumu. V tomto kontexte zaujímavo a logicky vyznievajú slová predsedu SMK Bélu Bugára, ktorého sa spýtali, načo presadzuje SMK maďarskú univerzitu na našom území, keď po vstupe SR do Európskej únie bude veľká možnosť študovať v zahraničí, a teda aj v Maďarsku. Líder SMK si želá, aby maďarská inteligencia študovala na Slovensku. Teda aby zostala tu, na Slovensku. Pre Slovákov to neplatí?

Vladimír Turanský

do rámčeka niekde do textu

Dnes sú u nás školy, ktoré predávajú svoje poslanie spoločnostiam, ktoré akože organizujú štúdium. Vyberajú od študentov obrovské peniaze, ale škola ich vôbec nevidí. Sú školy, kde prvák dostane list, podľa ktorého sa má zaviazať, že jej daruje poplatok... Rada z ministerstva školstva je taká, že to študent nemusí dať a môže súdiť dekana. Viete si však predstaviť stav, že študent prvý deň po zápise ide žalovať svojho dekana? Sú to absurdné veci, ktoré musí vyriešiť štát.

člen Rady vysokých škôl doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.