Pozitíva prevážia negatíva

Analýza má zhodnotiť príčiny stagnácie stredných podnikov

Otázky typu „neprekvapia potravinových výrobcov zvýšené hygienické požiadavky“ alebo „bude podnikanie v priemyselných parkoch také výhodné, že ich počet bude rásť“ či „skráti sa čas konštituovaných zápisov v obchodnom registri“, prípadne „čoho sa bude týkať novelizácia zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch“, zaujímajú nejedného podnikateľa. Nástojčivo sa otvárajú v čase pred očakávaným vstupom do EÚ. Podľa podpredsedu vlády a ministra hospodárstva R. Nemcsicsa vstup do únie nám prinesie viac pozitív ako negatív. Povedal to pri rozhovore s podnikateľmi, keď hovorili o podmienkach obchodovania na jednotnom trhu EÚ. V členských krajinách EÚ malí a strední podnikatelia tvoria 9 % z celkového počtu firiem, zamestnávajú 60 - 70 % pracovných síl a vytvárajú až 60 % pridanej hodnoty. Na Slovensku, kde sa pri hodnotení veľkostného typu firiem berie do úvahy predovšetkým hľadisko počtu zamestnancov, môžeme tvrdiť, že stav je porovnateľný. Jeho negatívom je, že od roku 1997 sa prakticky nemení a stagnuje. Politiku, ktorú štát voči malým a stredným podnikateľom vyvíja, vyjadril prístupom k Európskej charte pre malé podniky. Vláda SR túto chartu prijala 3. apríla 2000 uznesením č. 333. Jej implementácia prebehla v období druhého polroku 2001 a prvého polroku 2002 a bola zhodnotená v Správe MH SR o implementácii Európskej charty pre malé podniky, na ktorej sa okrem Slovenskej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zúčastnil celý rad združení. V blízkej budúcnosti by malo dôjsť k ďalšiemu zhodnoteniu výsledkov implementácie, kde by sa zhodnotili aj dôvody stagnácie vývoja podnikov do 250 zamestnancov.

Podľa Petra Ondrejku, generálneho riaditeľa sekcie stratégie tvorby a podpory podnikania MH SR, jedným z dôvodom stagnácie je zaostávanie v podpore zahraničných investícií. Predchádzajúca vláda začala neskoro stimulovať ich prílev. A to je aj dôvod, že dnes zahraničné investície v SR tvoria len jednu tretinu zahraničných investícií umiestnených v ČR. Na vyrovnávanie rozdielu by mal pomôcť zákon o budovaní priemyselných parkov, ako aj novelizácia zákona č. 565/2001 o investičných stimuloch, ktorá je zameraná na lepšiu motiváciu podnikateľov na vytváranie nových pracovných miest. Naposledy spomenutý zákon sa však viac týka väčších firiem, ktoré zamýšľajú investovať viac ako 200 mil. Sk. Bolo by potrebné sa zamyslieť, akým prínosom bude aj možnosť podnikania v priemyselných parkoch. Niektorí podnikatelia vidia v zákone brzdu ich podnikania, pretože vymedzuje právomoc zriaďovania priemyselných parkov na obce, ktorým často chýbajú finančné zdroje. V niektorých štátoch priemyselné parky môže zakladať aj združenie ako skupina osôb s oveľa nižším finančným vkladom, ako je to podľa zákona na Slovensku.

Domácej podnikateľskej sfére by pomohlo, keby v praxi uplatnil jednu z priorít priemyselnej stratégie prijatej na roky 2003 - 2004, teda keby sa zaviedol systém povinného vypracovania analýzy nákladov a prínosov zamýšľaných legislatívnych zmien ešte v čase pred legislatívnym konaním. „Nebude sa to týkať najbližších zákonov, pretože musím priznať, že na to nemáme kapacity,“ vyjadruje sa k téme Peter Ondrejka a dodáva, že posúdenie zákona trvá pre skupinu 4-5 odborníkov tri mesiace. Je možné, že k tomu dôjde v horizonte 2-3 rokov. určite by k tomu mali niečo dodať aj profesijné

Rudolfa Vallová