Bez investícií nebude lepšie

Recesia zachvátila stavebníctvo a neobišla ani Slovensko

Aj keď slovenské stavebníctvo vykazuje od začiatku roka určitý nárast produkcie, tento vývoj nemožno považovať za stabilný a trvalo udržateľný. Stavebné spoločnosti podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Ing. Františka Slávika majú stále problémy nerovnomerne rozloženej investičnej výstavby. Podstatná časť investícií smeruje do Bratislavy a okolia a od Banskej Bystrice ďalej na východ je ich podstatne menej. Firmy majú ako-tak pokryté zákazkami svoje kapacity, ale podnikajú s minimálnym ziskom. Napriek tomu, ak by sa doterajší trend vývoja udržal alebo ešte lepšie zvýšil, stavbári by mohli byť spokojní. V investíciách sa nedá v budúcich mesiacoch očakávať nič výnimočné a keď skutočne neprídu ďalšie, F. Slávik sa obáva, že v priebehu druhého polroka padne stavebníctvo na úroveň minulého roka. Z hlavných investícií sa napríklad nedá očakávať podobný nárast v nájomnom bývaní ako vlani, keď na začínané stavby bude k dispozícii len minimum prostriedkov. V oblasti infraštrukturálnych projektov zostane objem zdrojov zrejme na úrovni minulého roka. Z vývoja štátneho rozpočtu zatiaľ vyplýva, že s navýšením, aj keď zväz intenzívne presviedča predstaviteľov vlády v prospech budovania diaľničnej infraštruktúry, nemôžeme rátať. Ak sa

tempo nezmení,

Košice sa ešte dlho nedočkajú spojenia s Bratislavou a do zaostávajúcich regiónov neprídu očakávaní investori. Pomerne veľkú časť investičnej výstavby financovali dosiaľ veľké obchodné systémy, vývoj v tomto smere však naznačuje postupný útlm. Predpokladá sa, že v tomto roku sa na Slovensku postavia ešte asi tri alebo štyri veľkokapacitné obchodné domy, trh je však už postupne nasýtený a spoločnosti pôjdu skôr do výstavby menších obchodných plôch s rozlohou tisíc až tritisíc štvorcových metrov predajnej plochy. Pred niekoľkými dňami sa v Taliansku uskutočnili, aj za účasti zväzu a stavebných firiem, rokovania s investormi, ktorí by mohli u nás vstúpiť do výstavby diaľnic. Stretnutia potvrdili záujem talianskych investorov. Dotiahnutie tejto predstavy si však vyžiada ešte

veľa príprav

a reálnejšie kroky možno očakávať z ich strany až v budúcom roku. Obnova Iraku a spoluúčasť našich stavebných firiem na tomto procese je len naším želaním. Napokon aj skúsenosti z bývalej Juhoslávie ukázali, že nie je ľahké získať zákazky na podobnom trhu. Podľa F. Slávika rozhoduje ten, kto dáva peniaze. Ak by napríklad Slovensko vyčlenilo prostriedky na obnovu školy alebo nemocnice v Iraku, niekoľko domácich firiem by sa na nej mohlo podieľať, potom je pravdepodobné, že by mohli tam aj pokračovať. Praktizujú to tak aj iné krajiny, napríklad Česká republika, vyčlenením podpory na obnovu Bagdadu. V iných častiach sveta, predovšetkým v Európe, je situácia v ponuke stavebných prác naďalej zložitá. Na starom kontinente pretrváva v investičnej výstavbe

hlboká recesia,

s výnimkou Česka, Maďarska a Španielska. Za posledné dva-tri roky sú s rastom na nule aj niektoré investične silné krajiny, a napríklad Nemecko, je dokonca v poklese. Asi pred šiestimi rokmi v Nemecku stavali ročne okolo 700-tisíc bytov, dnes polovicu. Recesia, ktorú vyvolali finančné problémy, znížila v tejto krajine stav pracovníkov v stavebníctve z niekdajších 1,2 milióna pod dnešných 800-tisíc. Z tejto strany preto nemožno očakávať žiadne výraznejšie posilnenie obchodných aktivít nášho stavebníctva. Príliš však neožívajú ani domáce priemyselné zóny, kde stále platí, že jednoduchšie je nájsť vhodné pozemky a vytvoriť základnú infraštruktúru ako získať solventného investora. Výnimkou je azda projekt automobilky pri Trnave, kde sa ku koncu roka majú budovať už prvé objekty a ktorý významnejšie pomôže aspoň stavebným firmám z tohto regiónu.

Peter Farárik