Otázniky nad kvalitou liečby

Zmeny, terapia a úroveň súčasnej zdravotníckej starostlivosti

O zmeny nie je v našom zdravotníctve skutočne núdza. Či už uskutočnené alebo len avizované. Ich prínos je zatiaľ diskutabilný a zrejme najhoršie na tom sú tí, ktorým by v tomto rezorte mali odbornú starostlivosť poskytovať. Ešte aj zo Slovenskej lekárskej komory sa ozýva, že nedostatok času a neprimerané požiadavky a očakávania pacientov sú najviac stresujúcim prvkom v lekárskej praxi. O týchto skutočnostiach hovorí prieskum spomínanej stavovskej organizácie. Ako ďalší stresujúci faktor uvádza presun dôrazu od pacienta k administratíve, ale aj konflikt požiadaviek profesie a rodinného či spoločenského života. Na vzorke 190 praktických lekárov pre dospelých v komore zisťovali, či sú so svojou prácou spokojní. Uspokojenie z práce je u nás v medicínskej sfére čoraz nižšie, konštatovalo to napríklad 76 z nich, 54 lekárov hodnotí uspokojenie z práce ako skôr vyššie než nižšie, 24 pociťuje vysoké uspokojenie, 14 z opýtaných pociťuje nízke, prípadne nijaké uspokojenie, 77 opýtaných pociťuje ako veľmi silnú motiváciu pomôcť človeku v núdzi. Spolu 64 lekárov ju označilo za strednú, 38 za slabnúcu a len traja za veľmi slabú. Lekári sa tiež obávajú, že ich pacienti budú žalovať za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdrojom obáv pacientov sú zasa zmeny a súčasný, výrazne medializovaný stav v rezortu. Určitá časť populácie dúfa v pozitívnu zmenu v tejto oblasti v súvislosti s Európskou úniou. No treba vedieť, že únia problémy nášho zdravotníctva nevyrieši. Cestovanie za liečbou do vyspelých štátov bude obmedzené, s preplatením výkonov musí súhlasiť konkrétna zdravotná poisťovňa a poisťovací svet, samozrejme, nemá záujem preplácať štandardnú liečbu. Krajiny s vyspelým zdravotníctvom by asi ťažko uniesli

príval pacientov

z tých ostatných. Reálnejšie sú teda naše plánované zmeny. Návrh zákona o zdravotnom poistení by podľa riadiacej sféry mal rozdeliť poistenie na verejné - teda povinné a solidárne a individuálne, ktoré by malo byť dobrovoľné. Rezort zdravotníctva totiž skončil pripomienkové konanie k návrhu zákona o zdravotnom poistení. Zároveň v rezorte pracujú na návrhu zákona o Liečebnom poriadku, v ktorom sa zdravotnícke výkony budú deliť na plne hradené, čiastočne uhrádzané zdravotnou poisťovňou a platené pacientom. Ďalšou zmenou je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ten má zasa zisťovať, či zdravotné poisťovne riadne vykonávajú svoju činnosť. Rezort ho plánuje zriadiť ako nezávislý orgán v návrhu zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad bude zisťovať aj to, či platitelia poistného riadne platia alebo odvádzajú poistné a či bola prvýkrát pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti stanovená

správna diagnóza,

zvolený správny postup a či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v správny čas a na správnom mieste. Podľa údajov z toho istého zdroja by sa zdravotné poisťovne mali stať akciovými spoločnosťami. Tie budú povinné dodržiavať minimálnu mieru svojej platobnej schopnosti vo výške 9 až 12 % zo sumy poistného po prerozdelení. Ďalej budú povinné viesť denník o každom poistencovi, s ktorým budú mať uzavretú zmluvu. V otázke týkajúcej sa pohľadávok voči neplatičom poistného, minister zdravotníctva R. Zajac uviedol, že do prerozdeľovacieho procesu rezort navrhne 95 % predpísaného poistného. Zámerom je, aby zdravotné poisťovne vyberali poistné najmenej na úrovni 95 %, čo podľa jeho vyjadrenia sú štatisticky dokázateľne schopné vyberať. Súčasné dve poisťovne - Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa budú týmto zákonom zrušené k 31. decembru 2004. Do tohto termínu sa budú musieť transformovať na akciové spoločnosti. Účinnosť zákona sa predpokladá od januára 2004. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo aj návrh nového

cenového opatrenia,

ktorým upraví ceny za zdravotnícke výkony. Cenový výmer vo forme vyhlášky vydá ministerstvo financií s platnosťou od 1. alebo 15. júna. Najvýznamnejšími zmenami by malo byť zvýšenie maximálnej ceny a zníženie minimálnej ceny bodu a kapitácie, teda platby lekárom za počet pacientov. Zmenou cien sa má otvoriť priestor pre zmluvné dohodnutie podmienok medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou, ktorá tak bude mať možnosť pristúpiť k manažmentu pacienta prostredníctvom finančnej motivácie lekárov. Návrh cenového výmeru tiež zohľadňuje rozdielnu sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch a zvyšuje minimálne kapitačné platby v oblastiach s vyššou mierou nezamestnanosti. Minimálna cena kapitácie by sa pre regióny s nezamestnanosťou vyššou ako 10 % mala zvýšiť o dve koruny, pri nezamestnanosti vyššej než 20 % to bude zvýšenie o štyri koruny a za pacientov v regiónoch s vyše 30-percentnou nezamestnanosťou dostanú lekári o šesť korún viac. Údaje o nezamestnanosti budú poisťovne čerpať z oficiálnych správ Štatistického úradu

Ľudmila Koníková