SARS ohrozuje ekonomiku

Napriek tomu, že mnoho svetových ekonómov predpovedalo, že po skončení bojov v Iraku sa globálna ekonomika konečne začne spamätávať zo stagnácie, oživenie stále neprichádza v želateľnej miere. Jedným z dôvodov je pritom aj šírenie ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), ktorý v poslednom čase výrazne prispieva k ekonomickým problémom najmä v Ázii. Medzi najviac postihnuté krajiny patria Čína a Hongkong. Vírus sa pomaly dostáva pod kontrolu v Singapure, naopak, na sile naberá na Taiwane.

Straty v turizme

Odvetvím, ktoré rozšírenie vírusu SARS postihlo najviac, je turistický ruch. Prezident Svetovej organizácie pre cestovný ruch a turizmus Jean-Claude Baumgarten dokonca odhadol, že negatívny vplyv vírusu SARS na odvetvie bude päťkrát väčší ako dosah útokov na World Trade Center v septembri 2001. V podobnom duchu sa vyjadrila Medzinárodná organizácia práce, ktorá uviedla, že pre vírus by mohlo v turizme prísť o prácu až 5 miliónov ľudí.

Veľké straty zaznamenávajú letecké a hotelové spoločnosti. Počet pasažierov čínskych aeroliniek klesol len za prvých desať májových dní až o 81 %. Podobne je na tom aj veľa ďalších leteckých operátorov po celom svete, ktoré museli rušiť množstvo letov. Postihnuté sú aj niektoré ďalšie odvetvia, napríklad maloobchod.

Svetová banka už znížila z dôvodu šírenia vírusu predpoklad rastu ázijskej ekonomiky z 5,5 % na 5 %. Investičná banka J.P. Morgan Chase uviedla, že medziročný rast v Číne dosiahne v 2. štvrťroku -2 %, čo je výrazný rozdiel oproti pôvodnému odhadu +6,6 %. Celoročné čísla by však vírus podľa banky nemal ovplyvniť. Naopak, iné spoločnosti očakávajú, že čínsky rast stratí v tomto roku vplyvom SARS 1 až 2 percentuálne body. Niektoré krajiny reagovali na krízu aj ekonomickými opatreniami, napríklad Hongkong pripravil balíček v objeme 1,5 mld. USD, ktorý by mal zmierniť vplyv epidémie.

Aj pozitíva

Paradoxne priniesol SARS Číne z ekonomického hľadiska aj určité malé pozitívum. Vďaka rozšíreniu epidémie totiž rástli spotrebiteľské ceny v krajine najrýchlejšie za posledné dva roky, čo pravdepodobne definitívne zažehnalo hrozbu deflácie. Podľa väčšiny ekonómov má deflácia negatívny vplyv na hospodársky rast.

Určitý dôvod na radosť môžu mať aj africké letecké spoločnosti. Tie totiž epidémia nijako výrazne nepostihla, naopak, v súčasnosti môžu nakupovať modernú leteckú techniku pomerne lacno, keďže ostatné aerolinky svoje lietadlá vo veľkom vyraďujú.

Pre zhodnotenie vplyvu SARS na ekonomiky jednotlivých krajín bude najdôležitejšie to, ako rýchlo sa podarí zabrániť nekontrolovanému šíreniu vírusu. Výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Horst Köhler uviedol, že ak by sa vírus podarilo zadržať, jeho ekonomický vplyv na Áziu by mal byť zvládnuteľný a iba obmedzený. Napriek tomu však MMF pozorne sleduje dosah epidémie na hospodárstvo postihnutých krajín. „Je stále veľmi ťažké odhadnúť ekonomický vplyv SARS vzhľadom na neistoty, týkajúce sa rozsahu a trvania choroby,“ uviedol Köhler.

Michal Mušák