Základ: funkčná ekonomika

Na valnom zhromaždení ZCHFP za prezidenta opäť zvolili Jozefa Kollára

Výsledky chemických a farmaceutických firiem možno hodnotiť na Slovensku, napriek rôznym problémom, veľmi pozitívne. Ich podiel na tvorbe zdrojov národného dôchodku je určite nenahraditeľný. Toto odvetvie zabezpečuje až 15 % slovenskej priemyselnej produkcie. Svojou schopnosťou konkurovať zahraničným firmám prispievajú nielen k udržiavaniu primeranej zamestnanosti, ale aj k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Priemerné mzdy odvetvia sú vysoko nad celoštátnym priemerom a v minulom roku dosiahli 18 896 Sk. Umožňujú to ekonomické výsledky, veď napríklad v minulom roku objem tržieb dosiahol približne 157 mld. Sk. Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) vznikol ako dobrovoľné združenie podnikateľských subjektov v odvetví slovenskej chémie a farmácie 30. novembra 1991 a po vynútenej 43-ročnej prestávke nadviazal na tradície slobodných zväzov výrobcov na území Slovenska. Zväz v súčasnosti reprezentuje 42 členských subjektov s viac ako 25-tisíc pracovníkmi. Predstavitelia firiem, ktoré sú združené vo zväze, sa v piatok zišli v Šoporni pri Šali na valnom zhromaždení, aby sa zamysleli nielen nad výsledkami, ktoré dosiahli od posledného valného zhromaždenia, ale aj nad úlohami v tomto roku. Pri tejto príležitosti poskytol novozvolený prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu RNDr. Jozef Kollár Hospodárskemu denníku rozhovor.

Podniky združené v ZCHFP patria medzi špičku v slovenskej ekonomike. Ako možno hodnotiť jeho činnosť?

- Zväz chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky je jedným z najmladších zväzov v Európe. Napriek tomu je v partnerských zväzoch doma i v zahraničí medzi odbornou verejnosťou dostatočne známy. Jeho strategickým cieľom od jeho vzniku bol rozvoj chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky. Zohral nezastupiteľnú úlohu v procese transformácie štátnych chemických a farmaceutických podnikov na akciové spoločnosti a značnou mierou prispel k jeho celkovému úspešnému priebehu. Vytvoril a vytvára podmienky na adaptabilitu podnikateľských subjektov v novom trhovom prostredí. Jedným zo základných cieľov zväzu je pomoc pri reštrukturalizácii a modernizácii slovenskej chémie a farmácie. Dosiahnuté výsledky jednoznačne potvrdzujú správnosť nastúpenej cesty. Slovenská chémia a farmácia napriek pomerne vysokej dovoznej, ale aj energetickej a materiálovej náročnosti, má vysokú exportnú schopnosť a patrí medzi strategické odvetvia priemyslu Slovenskej republiky.

Pozitívne treba hodnotiť aj aktivity a výsledky ZCHFP v oblasti zahraničnej spolupráce.

- Zväz bol od roku 1993 asociovanými členom Európskej chemickej rady v Bruseli (CEFIC) a od roku 2001 je riadnym členom CEFIC. Spolupracujeme aj s Európskou hospodárskou komisiou OSN v Ženeve prostredníctvom pracovnej skupiny pre chemický priemysel. V rámci týchto a ďalších kontaktov realizujeme celý rad konkrétnych projektov. Spomeniem aspoň úspešnú implementáciu projektu Responsible Care - zodpovedá za starostlivosť za čisté

životné prostredie,

postupnú implementáciu projektu Dopravného informačného a nehodového systému DINS, a to smerom k našim podnikom, ale aj v rámci zahraničnej spolupráce. Osobitnú pozornosť venujeme projektom Európskej chemickej rady, a to projektu CHEMLEG a CHEMFED, ktoré zabezpečujeme z prostriedkov PHARE poskytnutých cez CEFIC, ktoré sú zamerané nielen na legislatívu, ale aj na spoluprácu s firmami z EÚ.

Chemické aj farmaceutické podniky sa u nás najlepšie vyrovnali s transformáciou.

- Zväz chemického a farmaceutického priemyslu zohral v transformačnom procese veľmi významnú úlohu. Nezastupiteľnú úlohu v tomto procese zohrali aj špičkoví manažéri, ktorí v prevažnej väčšine s nasadením všetkých síl a schopností zabezpečili a zabezpečujú rozvoj slovenskej chémie a farmácie. Po všeobecnej recesii a stagnácii v rokoch 1990 - 1993, keď došlo k zníženiu výroby takmer o 40 % (oproti roku 1989), sa nám v nasledujúcom období vďaka konkurencieschopnosti na západnom, najmä na európskom trhu, podarilo slovenskú

chémiu oživiť

a naštartovať správnym smerom. Osobitne si cením, že sa nám podarilo zachovať funkčnosť všetkých našich výskumných ústavov.

Ako hodnotíte, ako prezident zväzu, prienik chemických a farmaceutických podnikov na západné trhy?

- Výsledky v zahraničnom obchode sa i v roku 2002 vyznačovali nárastom dynamiky obratu a zvýšením vývozu. Čiže výsledky v zahraničnom obchode hodnotím pozitívne, osobitne na západné trhy. Dôkazom je aj konkurencieschopnosť chemického a farmaceutického priemyslu SR na zahraničných trhoch. Najväčším obchodným partnerom z hľadiska objemu obratu je aj naďalej Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a najmä krajiny EÚ, ale exportujeme do celého sveta. Postupný vstup na západné zahraničné trhy, najmä do štátov EÚ, jeho udržanie a rozvíjanie si však vyžaduje premyslenú, cieľavedomú hospodársku politiku zo strany štátu a podnikových manažmentov.

Načrime do každodenného života chemických a farmaceutických firiem. Ako možno hodnotiť tlak štátu na ne neúmerným zvyšovaním cien energií?

- Nepoznám podnik, ktorý by sa nesnažil o efektívne využívanie spotreby všetkých druhov energií. Druhou stránkou regulácie a zvyšovania cien energií je, že pred vstupom do Európskej únie musíme skutočne zaviesť liberalizáciu obchodu s energiami a nielen na papieri. Bez reálnej liberalizácie nie je možný vstup do Európy, so štátnou reguláciou, skrytou či otvorenou, nie je možný pokrok. V Európe sú krajiny, kde nepotrebujú žiadny

regulačný orgán,

akým je napríklad u nás novovytvorený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ceny sa dohodnú úplne iným, prirodzeným spôsobom. Ak už u nás je regulačný orgán, mal by predovšetkým, a to prvom rade, regulovať prirodzené monopoly a nie spotrebiteľov. Navyše musí byť k dispozícii platný zákon, ktorý umožní opravné opatrenia proti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súčasne platný zákon to neumožňuje. Osobitne zdôrazňujem, čo nám mimoriadne chýba, a to je efektívna národohospodárska politika, vízia rozvoja štátu ako napĺňať štátny rozpočet. Reformné opatrenia a vôbec reformy nemôžeme účinne robiť bez toho, aby sme vedeli, čo vlastne v horizonte ďalších rokov chceme dosiahnuť. Bez reálnej hospodárskej vízie rozvoja krajiny to nie je možné.

ZCHFP je známy tým, že sa stále snaží o spoluprácu s vládou a ďalšími orgánmi. Ako sa darí táto obojstranne prospešná spolupráca?

- Snažíme sa veľmi účinne spolupracovať so všetkými kompetentnými úradmi. Napríklad ešte pred valným zhromaždením sme sa dohodli s predstaviteľmi vlády, že je potrebné skutočne spracovať to, čo som spomínal, a to dlhodobú národohospodársku stratégiu. Tú nemá Slovensko od roku 1989. Robia sa nesystémové, neraz

náhodné kroky,

často doslova amatérmi z danej oblasti. Skutočne nemožno robiť raz zdravotnú reformu, potom školskú reformu a iné reformy bez reálnej vízie rozvoja národného hospodárstva. Môžeme povymýšľať sto reforiem, ak na to nebudeme mať, budú iba prázdnou fikciou. Rozhodujúca je funkčná ekonomika a my chceme, aby slovenská ekonomika bola funkčná a prosperujúca, potom sa podarí realizovať všetky potrebné reformy. Ak budeme aj ďalej postupovať iba v tom štýle, čo si kto náhodne vymyslí a chce a môže to (z dôvodu funkcie) splniť, tak prosperita nebude.

Na valnom zhromaždení sa veľa diskutovalo najmä o vstupe do Európskej únie. Všetci tvrdili, že firmy sú jednoznačne za vstup. Zdôrazňovali, že konečne začnú aj u nás platiť štandardné európske zákony a nebudú sa meniť každý mesiac či polrok a nebudú značne rozdielne s tým, čo platí v únii. Ozvali sa i hlasy, že vlastne zatiaľ ani neviete, aké dohody urobila vláda v príprave na vstup do EÚ.

- Je to, žiaľ, stále pravda, pretože podnikateľská sféra, ktorá napĺňa štátny rozpočet a zdroje do jednotlivých fondov, skutočne nepozná podrobnosti dohôd, nevie, ako sa pripravovať na vstup do EÚ, v akej oblasti podnikať, čo sa môže a čo nie. Naše firmy v rámci Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu systematicky pripravujeme na vstup do EÚ už od roku 2001. Sledujeme aproximáciu práva, certifikáciu firiem, oblasť obchodu, veľa sa venujeme oblasti životného prostredia atď. To všetko pozorne sledujeme. Avšak ak je niečo dohodnuté v iných kapitolách, ktoré boli podpísané s EÚ, a my o tom nevieme, určite môžu nastať vážne problémy. Napokon aj na valnom zhromaždení vystúpil s prednáškou jeden z expertov na vstup do EÚ. Bol veľmi konkrétny a zdôraznil, že podmienky budú v EÚ

veľmi tvrdé

a kto ich nebude schopný veľmi rýchlo akceptovať, tak vypadne z hry. Je teda veľmi, veľmi potrebné, aby sa zverejnilo všetko, čo naši zástupcovia podpísali, aké to bude mať pre nás dôsledky, aby sme sa mohli urýchlene a komplexne pripravovať na nové podmienky.

Ktorým smerom sa budú slovenské chemické a farmaceutické podniky uberať v nasledujúcich rokoch?

- Odpoveď je ľahká, ťažšia bude realizácia. Do budúcnosti sa chceme naďalej zamerať na maximálny rozvoj slovenskej chémie a farmácie. Chceme zvyšovať našu konkurenčnú schopnosť a exportnú výkonnosť, priblížiť sa k celosvetovým trendom rozvoja chémie a farmácie. Čakajú nás pritom zložité a náročné úlohy, avšak pevne verím, že elán a vysoká erudovanosť manažérov a kolektívov slovenských chemických a farmaceutických firiem sú zárukou našej prosperity.